Barcelona – mesto protikladov

Široké pieskové pláže, ale aj život vo výškach pohoria, ktoré sa nad mestom týči. Hektický ruch bulvárov a rušný nočný život, ale aj pokoj a ticho v zaujímavých parkoch či zákutiach na pobreží. Spektakulárny, no dodnes nedokončený Chrám Svätej rodiny a množstvo surrealistických sôch a objektov.

Katalánsko bolo vždy tak trocha odlišné od ostatného Španielska. Leží pri hraniciach s Francúzskom, má vlastný jazyk a mentalita jeho obyvateľov sa podobá viac Francúzom ako typickej predstave o "horkokrvných" Španieloch.

V Barcelone sídli regionálny katalánsky parlament a v meste sú časté dvojjazyčné označenia. V prímestských vlakoch sa dokonca ozývajú hlásenia o nasledujúcej stanici najprv v katalánčine, až potom v španielčine. Pozor – ide o pomerne odlišné jazyky, ten, kto vie po španielsky, sa nemusí dohovoriť za každých okolností. Najmä starší ľudia často španielčinu ovládajú len veľmi zle alebo vôbec.

Futbal ako turistická atrakcia

FC Barcelona je pojmom nielen v športovom svete. Dvojnásobný víťaz Ligy majstrov má na svojom konte množstvo ďalších úspechov a jeho hráči sú neraz futbalovými megahviezdami. Jej dres obliekali také slávne mená ako Johan Cruyf, Bernd Schuster, Ronaldo i Ronaldinho.

No kým "Barca" predstavuje okrem futbalovej kvality aj turistickú atrakciu, "praví" Barcelončania fanúšikujú inému tímu. Espanyol Barcelona nemá za sebou ani zďaleka toľko úspechov a jeho dres neobliekajú zvučné mená. Ani štadión tohto tímu sa nedá porovnávať s obrovským Nou Camp, kde hráva jeho mestský rival. Napriek tomu mu patria srdcia barcelonských fanúšikov.

Súboj umelcov
S Barcelonou a blízkym okolím sú spojené mená viacerých slávnych umelcov. V neďalekom Figueres sa narodil Salvador Dalí, istú časť svojho života strávil v Barcelone aj Pablo Picasso. No metropola Katalánska je – v pozitívnom zmysle slova - poznačená najmä dvoma inými umelcami.
Antonio Gaudí bol architekt, patriaci k umeleckému smeru modernistov. Jeho Chrám Svätej rodiny (Sagrada Familia) patrí k najnavštevovanejším atrakciám v Barcelone. Výstavba sa začala koncom 19. storočia a dodnes nie je dokončená. Monumentálnu stavbu tak aj dnes obopínajú veže žeriavov.

Samotný Gaudí strávil na tomto projekte takmer štyridsať rokov života, no jeho dokončenia sa nedožil. Zomrel v absolútnej chudobe v roku 1926. Až vtedy si Barcelončania uvedomili, o koho prišli a vypravili mu majestátny pohreb. Jeho pozostatky sú uložené v strede katedrály.
Okrem tejto stavby však Gaudí naprojektoval aj zaujímavý Park Güell, nazvaný po jeho mecenášovi. S Gaudím súperí o pozornosť návštevníkov Barcelony druhé slávne meno. Joan Miró, surrealistický maliar a sochár. Okrem jeho sôch je v Barcelone množstvo ďalších objektov, ktoré priamo či nepriamo odkazujú na tvorbu tohto umelca. Na sklonku života ho barcelonská univerzita poctila čestným doktorátom. V Barcelone možno nájsť aj park Joana Miróa, sídli tu jeho nadácia i múzeum, v ktorom sú vystavené jeho diela.

Rušná ulica ústi do oáz pokoja
La Rambla, spájajúca srdce mesta s pobrežnou promenádou, je vraj najrušnejšou ulicou Európy. Je lemovaná množstvom butikov, reštaurácií, nachádza sa tu vstup do hlavnej mestskej tržnice, ale i vstup do múzea erotiky. Atrakciou sú najmä živé sochy. Ľudia, ktorí stvárňujú rozličné postavy či výjavy z histórie, súčasnosti, reality aj fantázie pózujú pozdĺž celej Rambly. Za symbolický poplatok (spravidla jedno euro) sa možno vyfotografovať s Cézarom, Marilyn Monroe či zlostne sipiacim vodníkom.

Akoby mávnutím čarovného prútika sa však ruch ulice stráca hneď, ako ju turista opustí v jej spodnej polovici. Ocitne sa v Barri Gotic – starodávnej štvrti, ktorej vzhľad sa výrazne nezmenil už veľa stáročí. Úzke uličky, projektované ešte v časoch, keď nik o autách ani nechyroval, nedovolia prienik motorizovanej súčasnosti.
Na malých námestíčkach si v tieni paliem, starobylých budov a tichu možno vychutnať popoludňajšiu kávu. Alebo sa pozrieť, ako pouliční umelci tancujú flamengo. Bez hudby. Všetko v záujme pokoja a ticha, len pár metrov od pouličnej vravy a trúbenia klaksónov.

Nová Barcelona životom neprekypuje
Kým stará časť mesta je 365 dní v roku plná ľudí, nová časť, ktorá sa rozprestiera od Olympijskej dediny pozdĺž pláží smerom na severovýchod, je absolútne odlišná. Veľkolepá architektúra, širokánske ulice a množstvo zelených plôch pôsobia akoby z iného sveta. Architektom sa však zámer celkom nevydaril, novej Barcelone chýba práve to, čoho má tá stará na rozdávanie. Teda pulz života. Tu sa nik neprediera davmi, nepočuje hlasnú vravu okoloidúcich ani nervózne vytrubovanie klaksónov v dopravných zápchach. V tejto časti sa nachádzajú najmä nové obytné bloky, sídla firiem a zopár menších obchodov a barov.

Bez ľudí na uliciach však pôsobia ako opustené filmové kulisy. Nečudo, že väčšina obyvateľov uprednostňuje večernú a nočnú zábavu v centre mesta. Stačí však zamieriť na sever a po zhruba dvadsiatich minútach ľahkej chôdze sa návštevník ocitne na námestí Glóries. A tu už je znova živo. Nachádza sa tu obrovské nákupné centrum, rušná križovatka dôležitých dopravných tepien a zaujímavá stavba – Torre (veža) Agbar, ktorá patrí medzi neprehliadnuteľné dominanty mesta. Má tvar predĺženého projektilu a niekomu môže pripomínať slávnejší londýnsky mrakodrap, prezývaný "uhorka". Napriek cudzokrajne znejúcemu menu Agbar však nejde o žiadny import z arabského sveta. Slovo Agbar je skratkou firmy Aguas de Barcelona, ktorá vežu postavila a aj v nej sídli.

Na jedle chudobných si pochutia i boháči
V oblasti kulinárskych zážitkov si v Barcelone príde na svoje azda každý. Najmä však milovníci rýb a všakovakých morských živočíchov. Krevety, homáre, tresky, lososy... Vo vychytených reštauráciách v komplexe Marina sú pred vchodom umiestnené veľké akváriá, kde v slanej morskej vode pláva to, čo už o chvíľu skončí na tanieri zákazníka. Personál ochotne vyloví a pripraví rybu či homára, na ktorého záujemca ukáže prstom.

Nejde pritom o extrémne drahé jedlá. Dobrá večera s pohárom vína stojí (v závislosti od menu) 15 – 20 eur, paella vyjde ešte o čosi menej. Paella je akási obdoba rizota. Pripravuje sa na panvici a pozostáva z ryže a rozličných prísad.

Najčastejšia je paella kuracia, zeleninová či s darmi mora. Za ochutnanie stojí aj Arroz Negro (čierna ryža). Za svoj názov vďačí sépiovej černi, ktorá jej dodáva typickú farbu. Prísadou sú morské potvorky a neodmysliteľnou súčasťou je allioli – cesnaková majonéza. Toto jedlo sa kedysi nazývalo jedlom chudobných a bolo potravou rybárov či prístavných robotníkov. Dnes si na ňom radi pochutia aj biznismeni či celebrity a je súčasťou jedálneho lístka aj tých najluxusnejších reštaurácií.

Čo si v Barcelone nedať ujsť - Spievajúce fontány v parku Montjuic. Dá sa k nim odviezť lanovkou, ktorá premáva z móla ponad more a časť prístavu. - Chrám Svätej rodiny (Sagrada Familia). Monumentálna budova obklopená vysokánskymi vežami moderných žeriavov je fascinujúcim zážitkom. - Chrám svätého srdca (Sagrat Cor) na 512 m vysokom vŕšku Tibidabo so susediacim zábavným parkom a prekrásnym výhľadom na Barcelonu a okolie. - Park Güell.

Vytvoril ho Antonio Gaudí, pri prechádzke v tomto parku sa návštevník prenesie do iného času a inej reality. - La Rambla. Rušná ulica, na ktorej možno obdivovať desiatky živých sôch, čerstvé kvety v kioskoch či tanečné umenie miestnych hip-hoperov. - Rambla del Mar. Pokračovanie rušnej ulice vedie umelo vytvoreným násypom, zarezávajúcim sa do mora. Z jednej strany sa dá kochať pohľadom na zakotvené jachty, z druhej strany vidno obrovské turistické zaoceánske lode.

Kde nakupovať
- V Barcelone sú zastúpené takmer všetky módne značky vrátane tých najexkluzívnejších. Svoje obchody majú spravidla na Ramble, ale aj v luxusnom nákupnom centre Mare Nou hneď pri mori.
- Po miestne špeciality sa oplatí zájsť na verejný trh Mercat de la Boqueria, ležiaci v hornej časti Rambly.
- Supermarkety sú spravidla vo väčších obchodných domoch a nákupných centrách. Skvelý vyzretý kozí či ovčí syr stojí približne 9-10 eur za kilogram, oplatia sa aj miestne klobásy (chorrizos), ktorých cena je zhruba 6-7 eur za kilogram.

Text a foto: Ján Krpelan pre Pravda Ženy