Nakuknutie do kuchyne starých materí
Do Liptova možno cestovať za horami, svojráznou ľudovou architektúrou či termálnymi prameňmi. A prečo nie aj za skvelou kuchyňou starých materí?
Liptov nikdy nepatril k bohatým krajom, no tunajšie gazdinky si vedeli poradiť a vyčarovať dobroty aj z mála. Keď nebolo mäsa či zeleniny, vymýšľali múčne, zemiakové či hubové jedlá. Varili nielen známe bryndzové halušky, ale aj rôzne posúchy, kaše a jednoduché, no o to chutnejšie polievky.
Koľko ľudí, toľko chutí - v Liptove to platí doslova. Hoci v mnohých liptovských dedinách sa varili podobné jedlá, všade sa pripravovali trošku inak. A podľa toho, aké jedlá v dedine obľubovali, im prischla aj prezývka. V Liptovskom Jáne, kde radi varili bryndzové halušky a iné bryndzové špeciality, žili bryndziari. Tam, kde sa často jedla hrachová kaša, ľuďom hovorili hrachári. Bobrovčanov, ktorým chutili droby - baranie črevá plnené zemiakovou plnkou, zasa prezývali drobári. Čo Liptákov spájalo, boli halušky - obľúbené každodenné jedlo. Šikovné gazdiné ich zavčasu ráno pripravovali svojim mužom, ktorí odchádzali do ťažkej roboty. Nosili ich aj na lúky ako fruštik - raňajky chlapom ku koseniu.
Bryndza nie je podmienkou
A tak v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline vymysleli živé varenie pod názvom Kuchyňa starých materí. Šikovné kuchárky z okolitých dedín tu v lete s obrovským úspechom predvádzali, ako sa ťahá štrúdľové cesto, ako sa sádžu halušky do vriacej vody priamo z lopára alebo ako si pripraviť výborné makové šúľance.
Tento rok v Pribyline chystajú novinku. Opäť budú variť skúsené kuchárky, tentoraz však nie v kuchyni drevenice zo začiatku minulého storočia. V drevenici zvanej Koza zariadili interiér v štýle 50. rokov a práve tu budú majsterky varešky predvádzať naživo svoje umenie. Návštevníci budú môcť ich výtvory aj ochutnať. Vlani šlo na odbyt všetko - štrúdle, pirohy, halušky aj rôzne kaše. Prvá tohtoročná Kuchyňa starých materí by sa mala konať už na Veľkú noc.
Vracajú sa ľudia cez tradičné jedlá naspäť ku koreňom? "Asi áno. Sama som bola prekvapená, ako sa to ľuďom páči a pýtajú si recepty. Dokonca aj mladí. Čaro liptovskej kuchyne je v tom, že jedlá sú jednoduché, rýchlo hotové, netreba na ne žiadne špeciálne suroviny a ešte sú aj lacné. Komu sa zdá bryndza drahá, môže ju v pirohoch nahradiť lekvárom, makom alebo trebárs uvarenými zemiakmi s kôprom, ako tuto pani Beharková," kývne Zuskinová smerom k známej miestnej kuchárke.
Chystajú aj Bačovu kuchyňu
Božena Beharková má 76 rokov, no pirohy robí rýchlo ako drak. Vyučená kuchárka síce pochádza od Púchova, no s Liptovom sa za päťdesiat rokov zžila a dokonale pozná miestne špeciality. Niekedy aj lepšie ako domáci.
Podľa kuchárskych kníh dávno nevarí. "Múky treba toľko, čo cesto poberie, vajce, pozrite sa," radšej názorne predvedie vaľkanie šúľancového cesta, než by udávala množstvá v gramoch. Jej šúľance posypané orechmi chutia presne tak, ako majú - ako od starej matere. "Najviac sa teším, keď vidím, že po stravníkoch ostávajú prázdne taniere," usmieva sa Božena Beharková.
S jej kuchárskym umením sa najbližšie môžete stretnúť počas Veľkonočnej kuchyne starých materí v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Okrem toho sa tu bude konať aj škola zdobenia kraslíc. A riaditeľka múzea Iveta Zuskinová sa už teší na májovú Bačovu kuchyňu s jedlami zo zemiakov, bryndze a jahňaciny. Konať sa má v rámci Bačovskej cesty, ktorú plánujú viacerí organizátori. "V Malých Karpatoch majú vínnu cestu, my budeme mať Bačovskú cestu - namiesto vínnych pivníc ukážeme návštevníkom salaše, kde budú môcť ochutnať liptovské špeciality," hovorí Zuskinová.
Zdroj: Katarína Sedláková pre Pravda Ženy
Viac informácií o akciách v Liptove: www.liptovskemuzeum.sk