Presunúť na hlavný obsah

Kuchár z Liptova nedá dopustiť na tradičné jedlá

Lifestyle

Jozef Stanislav je znalcom liptovských jedál. Vyučený kuchár ich servíruje turistom vo svojej zemianskej kúrii v Liptovskom Jáne.

"Veľa ľudí si myslí, že typickým liptovským jedlom boli zemiaky, ktorým sa tu hovorí švábka. Nie je to tak celkom pravda. Zemiaky sa v Liptove začali pestovať až koncom 18. storočia, keď ich sem priniesol nemecký záhradník. Bol zo Švábska, a preto tu zemiaky voláme švábka. Kým však prišla švábka, jedli sa tu rôzne hrachové a kukuričné kaše, zahusťované mliekom.

Žilo sa veľmi skromne, cez týždeň sa jedli kaše a až v nedeľu sa robili mäsové polievky alebo sa podávalo mäso," vysvetľuje Stanislav. Hoci ako kuchár ovláda aj avantgardnú kuchyňu, na jedlá starých materí nedá dopustiť.

Veď už ako štvorročný rád trávil čas so starou mamou v kuchyni a nakúkal jej pod pokrievky. A keď sa ho opýtala, čím chce byť, odpovedal: prezidentským kuchárom. Odvtedy ho vzťah k vareške neopustil. Ako si spomína na jedlá svojho detstva?
"U nás sa často varili halušky. Rodina bola veľmi početná a keď mali byť halušky o jedenástej hotové, už o piatej sme začali škrabať zemiaky. Pamätám si, ako sme ich v lete nosili koscom na pole. Do zemiakového cesta sa pridalo toľko múky, aby cesto držalo pokope.

Halušky sa varili vo veľkom kotle na otvorenom ohni. Vedľa stará mama pripravila rozpraženú slaninku, do ktorej sa dala bryndza (alebo tvaroh) a keď sa od tepla roztiekla, halušky sme ocedili a jedli," rozpráva. Keď chlieb nebol každodenný Kuchár Stanislav spomína aj na šišky z kysnutého cesta - krapky, ktoré sa jedli v posledný deň fašiangov, na droby - obdobu jaterníc, no s plnkou zo zemiakového cesta a rozpraženého bôčika.

Dnes v kúrii u Rudolfa, ktorá patrila jeho predkom, hostí turistov bryndzovými haluškami podľa receptu svojej starej mamy, makovými šúľancami, bryndzovými i mäsovými pirohmi. Návštevníkom rád rozpráva o miestnych špecialitách, o droboch aj ich tenšej verzii zvanej šialence, alebo o tom, ako v 50. rokoch jeho stará mama piekla chlieb, čo vydržal čerstvý celý týždeň.

V časoch jeho starého otca ešte ani chlieb nebol bežnou záležitosťou, ale pochúťkou na špeciálne príležitosti. Namiesto chleba sa v Liptove jedli posúchy pečené na kraji pece. "A keď k nám Nemci priniesli švábku, Liptáci v snahe ušetriť múku, skúsili pridať do chleba zemiaky, čím nechtiac zlepšili kvalitu chleba," dáva na záver k dobru historku.

Zdroj: Katarína Sedláková pre Pravda Ženy
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda