Berlín nepozná záverečnú

Berlínčanom sa zdá normálne, že kostol z 13. storočia obklopujú socialistické paneláky. Cudzinci žasnú nad paradoxmi kedysi rozdeleného mesta. Akoby tunajšie rozdiely boli nápadnejšie, konflikty pochopiteľnejšie a problémy väčšie ako inde. Aj protiklady sú však súčasťou príťažlivosti Berlína.

Berlín vyvoláva závislosť, hovoria tí, čo tunajší život okúsili aspoň na chvíľku. Mesto ohuruje turistov veľkolepými šou typu Christopher-Street-Day (pochod za práva homosexuálov), tradičným Karnevalom kultúr alebo Berlínskym maratónom, na ktorom sa každoročne zúčastňujú desaťtisíce bežcov. Pre domácich má Berlín takmer nevyčerpateľnú ponuku každodenných podujatí - prednášok, literárnych čítaní, výstav či koncertov.

Pritom je mesto neuveriteľne zadlžené. Len tento rok by mal berlínsky dlh vzrásť o 916 miliónov eur. Zdesení domáci vyrátali, že dlh sa každú sekundu zvyšuje o 29 eur. Začiatkom roka dosahoval vyše 59 miliárd eur, čo je 17¤259 eur na každého obyvateľa mesta. Berlínčania sa snažia ďalšie zadlžovanie zastaviť. Zároveň si však uvedomujú, že aj keby odteraz každoročne znížili dlh o pol miliardy eur, dlhu by sa nadobro zbavili až po 118 rokoch!

A možno je lepšie na nepredstaviteľne vysoký dlh nemyslieť a užívať si svoj piknik v parku, ako to robia domáci. Vybrať sa na známy Ostrov múzeí (Museumsinsel), do zámku Charlottenburg alebo trebárs do planetária. V Berlíne človeka stále pokúša objavovať čosi nové. A mesto dokáže uspokojiť najrozličnejšie chúťky.

Ich bin ein Berliner

Americký prezident John F. Kennedy túto vetu vyslovil 26. júna 1963 pri návšteve Berlína. Hoci urobil chybu a použitím neurčitého členu sa namiesto za Berlínčana vyhlásil za lekvárovú šišku, Berlínčania mu jeho solidaritu nezabudli. Dnes žije v Berlíne približne 3,4 milióna ľudí, ktorí o sebe môžu povedať: Ich bin Berliner. Čo znamená byť Berlínčanom?

Nič. Existujú mestá, kde sa človek môže považovať za domáceho len vtedy, ak sa tu narodil. Prišelci k domácim začnú patriť až od tretej či štvrtej generácie. V Berlíne je to inak. Kto sem príde a zostane tu, je Berlínčan. To je celé. Veď mohol by niekto tvrdiť, že Berlínčanom nebol Karl Friedrich Schinkel?

Architekt, ktorého štýl dodnes ovplyvňuje tvár mesta, sa narodil v brandenburskom Neuruppine a do Berlína sa presťahoval ako 13-ročný. Autor Neue Wache, divadla Schauspiel Haus na námestí Gendarmenmarkt, mostu Schlossbrücke v Berlin-Mitte či Starého múzea na berlínskom Ostrove múzeí je v Berlíne aj pochovaný.

Aj slávna berlínska herečka Hildegarde Knefová sa nenarodila tu, ale v Ulme. Berlín však ospievala, a tak ju považujú za svoju. Alebo Marlene Dietrich, krstená vodou zo Sprévy - odišla do Ameriky a takmer preto prišla o štátne občianstvo i príslušnosť k Berlínu.

Berlínčania ju však pochovali v jej rodnom meste a pomenovali po nej aj jedno námestie. Aj dnes chodia do Filmového múzea na Postupimskom námestí, kde možno vidieť, že Marlene nielenže bola Berlínčankou, ale stále ňou je. Berlínčanom totiž človek zostáva navždy.

Doma vo svojej štvrti
Berlín je so svojimi 891 štvorcovými kilometrami najväčším nemeckým mestom. Rozlohou je deväťkrát väčší ako Paríž. Leží na rovnakej zemepisnej dĺžke ako Neapol a má rovnakú zemepisnú šírku ako Londýn. Od najzápadnejšieho bodu Berlína po najvýchodnejší prejde človek 45 km a zo severu na juh 38 km. Berlínčania však dlhé premiestňovanie vlastne nepotrebujú. Berlín má 12 obvodov, ale väčšine obyvateľov stačí ich štvrť.

Na to, či ste zo západu alebo z východu, sa v Berlíne nikto nepýta. Alebo aspoň nie priamo. Samotní Berlínčania medzi sebou však dobre vedia, či je niekto zo štvrti Tempelhof alebo Pankow. A pre toho, kto sa chce do Berlína presťahovať, je voľba štvrti veľmi dôležitá - ovplyvní totiž kvalitu jeho života. Nejde pritom o počet a štýl obchodov, kín či divadiel, blízkosť parkov, plavární či železničných staníc. Rozhodujúca otázka znie: Stretnem tu ľudí, ktorých v Berlíne poznám? Pravdepodobnosť, že obyvateľ štvrte Spandau na samom západe Berlína poletí do thajského Bangkoku, je vyššia ako to, že by cestoval do Mahlsdorfu na samom východe Berlína. Čo by tam robil? Nemá všetko, čo chce a potrebuje pred dverami svojho bytu? Nie je azda Spandau so svojimi 300¤000 obyvateľmi dosť veľkomestské?

Berlínčania žijú vo svojej štvrti, kde sa cítia doma. Majú tu svojho pekára, kostol, škôlku. Priateľsky sa zdravia so susedmi, rozprávajú sa s nimi aj na križovatke, kým svieti červená, alebo sa s nimi večer stretnú vo svojej krčme.
Ten, kto sa z Kreuzbergu presťahuje do štvrti Charlottenburg, sa možno na zvyšok svojho života rozlúči so svojimi priateľmi, so svojou partiou a známymi. Už sa viac náhodne nestretnú na rohu. Možno sa neuvidia už nikdy. Berlínčania sa síce často sťahujú, ale zväčša v rámci svojej štvrte.

Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa síce mnohí Kreuzberčania presťahovali do štvrti Prenzlauer Berg, ale len preto, že po zjednotení Nemecka im stavebný ruch v tejto štvrti pripomínal ich divoké začiatky v Kreuzbergu so sladkou, no neistou budúcnosťou. Teraz sa však sťahujú naspäť, pretože upratané, elegantné meštiactvo, ktoré sa v Prenzlauerbergu vyvinulo, predsa nikdy nechceli.

Židia, Stasi, NDR - všetci majú svoje múzeum
Azda žiadna iná európska metropola sa nemôže pochváliť 170 múzeami. V centre mesta rieka Spréva obteká Ostrov múzeí, ktorý je od roku 1841 kráľovským rozkazom zasvätený "umeniu a vedám o staroveku". Milovníci histórie a umenia tu nájdu Staré aj Nové múzeum, Starú národnú galériu či Bode-Museum.

Zlatým klincom je Pergamonmúzeum, ktoré láka na jeden z antických divov sveta - oltár zo slávneho starovekého mesta Pergamon. Dych vyrážajúcimi exponátmi sú aj Ištarina brána z Babylonu či brána zo starogréckeho mesta Milétos. Nečudo, že celý ostrov je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Milovníkov umenia nadchne množstvo obrazární a galérií či blízky zámok Köpenick.

Okrem klasických múzeí, ako je Nemecké historické múzeum, sa s históriou Berlína možno zoznámiť aj vo vzrušujúcej expozícii Story of Berlin. Jej návštevníci sa ocitnú na ceste 800 rokmi berlínskej histórie. V popredí nie sú letopočty a notoricky známe osobnosti, ale život Berlínčanov v rôznych časových etapách. Súčasťou múzea je aj prehliadka originálneho atómového bunkra, ktorý sa nachádza pod bulvárom Kurfürstendamm.

Nemecko-židovské spolužitie mapuje unikátnym spôsobom Židovské múzeum, ktoré navrhol slávny architekt Daniel Libeskind. Od mája 2005 má Berlín aj Pamätník zavraždeným židom v Európe.

V bezprostrednej blízkosti Brandenburskej brány za dva roky vyrástlo akési pole rôzne vysokých betónových kvádrov, medzi ktorými sa návštevníci môžu prechádzať. Na ploche 19 000 metrov podľa newyorského architekta Petra Eisenmana nainštalovali 2 711 kvádrov. Pod zemou sa potom nachádza múzeum, kde sú predstavené nešťastné osudy mnohých židovských rodín. Otriasajúce svedectvo o jednej strašidelnej kapitole nemeckých dejín.

Tá, žiaľ, nebola poslednou, ako sa možno presvedčiť aj v areáli bývalého východonemeckého ministerstva pre štátnu bezpečnosť. Práve tu sídli Stasi-museum (Múzeum štátnej tajnej služby). Rozhodne sa oplatí navštíviť aj Múzeum na Checkpoint Charlie, zvané tiež Mauermuseum.
Toto Múzeum Berlínskeho múru ukazuje, ako sa z nielen z východného Berlína, ale aj iných socialistických krajín ľudia snažili všemožnými spôsobmi utiecť. Vytvárali si tajné skrýše v autách, zostrojovali rogalá, pádlovali o život v kajakoch...Úspešných pokusov bolo, žiaľ, oveľa menej ako tých nepodarených.

Nové DDR Museum zasa umožňuje spoznať bežný život v Nemeckej demokratickej republike - exponáty nie sú vo vitrínach a všetkého sa možno dotknúť! V berlínskych múzeách by človek mohol stráviť aj pol roka a aj tak by ich nestihol prejsť všetky.

Berlín má však aj ďalšie lákadlá - kaviarne, krčmičky a reštaurácie všetkých cenových skupín, ktoré ponúkajú medzinárodné i domáce špeciality. O pozornosť úspešne bojujú aj bary, diskotéky a kluby, kde neexistuje záverečná. Vďačia za to spojencom, ktorí kedysi vládli mestu.

Ako spoznať aj skutočný Berlín

Z okna autobusu
Linka číslo 100 - Okružnú jazdu po meste majú radi Berlínčania aj turisti. Od železničnej stanice zoo, okolo zámku Bellevue, budovy Ríšskeho snemu a popri ulici Unter den Linden. Dozviete sa čosi o architektúre, politike a histórii.
Okolo tridsať dvojposchodových autobusov absolvuje denne asi 200 jázd, štartujú každých niekoľko minút. Len pozor, medzi cestujúcimi sa vždy nájdu aj vreckári. Linka číslo 200 - Ďalší obľúbený autobus vyráža z Postupimského námestia a cieľom je štvrť Prenzlauer Berg

Z parníka
Zažite mesto celkom inak. Ak máte na mesto len hodinku, nastúpte niekde v centre na Brückenfahrt - plavbu pod mostmi. Ak máte tri hodiny, zvoľte si okružnú plavbu po Spréve a Landwehrkanáli. Miniete Ostrov múzeí (Museuminsel), nové vládne budovy, priemyselný prístav a Charlottenburg, nakuknete do života obyvateľov štvrte Kreuzberberg a z netradičného uhla uvidíte aj Postupimské námestie. Pod mostmi však treba dávať pozor na hlavu!

V múzeách
Berlín má neuveriteľných 170 múzeí, ktoré možno spoznať z inej stránky dvakrát do roka, počas januárovej alebo septembrovej Dlhej noci múzeí (Lange Nacht der Museen). Vtedy od jedného múzea k druhému premávajú autobusy, a to aj hlboko po polnoci.
Mimoriadne zaujímavé sú všetky na Ostrove múzeí (Staré, Nové, Bodemuseum, Pergamonmuseum aj Stará národná galéria), ale aj Nová národná galéria, Filmové múzeum, City of Berlin či Martin Gropius Bau. Zážitkom je aj noc v džungli v Botanickej záhrade.

Karneval kultúr
V Berlíne žije takmer pol milióna cudzincov zo 182 krajín. Keď cez Fašiangovy tiahne karneval kultúr z námestia Hermannplatz na Südstern a ďalej, zdá sa, akoby sa na ňom zúčastnili všetci - kostýmy zo všetkých krajín sveta, exotická hudba, tance a cudzie rituály rôznych skupín...

Zdroj: Katarína Sedláková pre Pravda Ženy
Foto: Daniel Suchý