Drážďany oprašujú zašlý lesk

Posledné dva roky, až do prepuknutia hospodárskej krízy a prudkého oslabenia koruny, boli nákupným rajom Čechov. Drážďany však architektonickým galimatiášom i pohnutou históriou pripomínajú najmä naše hlavné mesto.

Kultúrny rozmach a prosperita vyniesli metropole Saska povesť Florencie na Labe. Odvialo ju bombardovanie spojeneckých vojsk vo februári 1945. Mesto upadlo, podobne ako Bratislava, do štyridsaťročného spánku bezvýznamnej komunistickej provincie. A podobne ako bývalá krásavica na Dunaji začalo sa v 90. rokoch pomaly oprašovať.

Znovu sa vystavali alebo obnovili barokové skvosty. Hradbu panelákov, ktorá tesne obkľúčila historické centrum, však odstrániť nemožno. Srdce mesta tepe cez deň, v rytme zbíjačiek a cvakania fotoaparátov turistov. V noci žije najmä Nové mesto na opačnom brehu Labe. A je to tak dobre, lebo medzi staveniskami a prázdnymi plochami sa skvie zvyšok súboru barokových budov, kým hlavnú obchodnú ulicu Nového mesta lemujú nízke paneláky.

Baroková novostavba
Vysviacka 30. októbra 2005 zavŕšila znovuvybudovanie Frauenkirche, architektonického symbolu a najznámejšieho svedka dramatických osudov Drážďan. Na rovnakom mieste stál Mariánsky kostol už na konci 10. storočia. Barokový kostol Frauenkirche dokončili v roku 1743. Po 202 rokoch, dva dni po nálete sa vyhorený "kamenný zvon“ zrútil ako domček z kariet.

Obyvatelia mesta sa snažili o obnovenie kostola krátko po skončení vojny. A občianska iniciatíva sa opäť objavila hneď po páde komunizmu na sklonku roku 1989. So zabezpečovacími prácami a plánmi sa začalo v roku 1992. O rok obsadili zrúcanisko archeológovia, ktorí starostlivo skúmali kameň po kameni z 13 metrov vysokej sute. Prvý kameň bol položený v máji 1994. Prvé omše a koncerty sa v nedokončenom chráme konali už v roku 2000.

Vďaka fotografiám a zachovaným plánom sa podarilo dokončiť dokonalú kópiu diela architekta Georga Bähra za desať rokov. Postupne okolo Frauenkirche vyrastú aj kópie ďalších barokových domov. Okrem samotného kostola - voľne prístupného pre všetkých záujemcov, ktorí si vystoja rad pred vchodom - sa môžu turisti pozrieť aj na vežu.

Dva paláce na jednom námestí
Kúsok od námestia Neumarkt s Frauenkirche je hlavné námestie Altmarkt. Viac než vojna ho poznamenala komunistická architektúra, ktorá umiestnila obrovský betónový kultúrny palác naproti evanjelickému kostolu Kreuzkirche. Bombardovanie prežili jeho obvodové múry, a tak už o desať rokov neskôr znovu slúžil cirkvi.

Za chrbtom Kreuzkirche vidno radničnú vežu. Výškou ju síce tromfne Hausmannsturm patriaca k sídelnému palácu, ale vo výhľade na celé historické centrum nemá konkurenciu. Výhodou je aj výťah až na vyhliadkovú terasu.

Tretím z najdôležitejších námestí drážďanského Starého mesta je Theaterplatz – doslova obkolesené pamiatkami. Semperova opera, podľa ktorej dostalo námestie názov, je jednou z dvojice stavieb, ktoré sa podarilo realizovať z veľkolepého plánu reprezentatívneho námestia podľa architekta Gottfrieda Sempera. Malo spojiť palác Zwinger s Labe.

Zwinger je dnes sídlom galérií – zbierky porcelánu či kolekcie diel starých majstrov s Raffaelovou Sixtínskou madonou. Oproti opere uzatvára námestie Katedrála Svätej Trojice a renesančné budovy Sídelného paláca (Residenzschloss).

Ešte pred prekročením Labe do Nového mesta sa oplatí pozrieť do Múzea hygieny, jedného z mála svojho druhu na svete. Popri stálej expozícii o ľudskom tele a zdraví pripravuje výstavy, ktoré vždy poučia aj pobavia.

Neďaleko od múzea sú obľúbené nákupné zóny – Prager Strasse vedúca k hlavnej železničnej stanici či príjemnejšia Altmarkt Galerie na rovnomennom námestí.

Tri P Nového mesta
Paneláky, pohoda, párty. Tri P, ktoré charakterizujú drážďanské Nové Mesto. Je jedno, ktorým mostom prejdete na druhý breh Labe, nadväzujúce ulice s množstvom obchodíkov, kaviarní, reštaurácií, fastfoodov a pouličných umelcov sa zbiehajú na Albertplatzi. Tam začína živá štvrť plná mladých ľudí. Tam sa sústreďuje nezávislá scéna a odohrávajú sa najväčšie klubové i pouličné párty. V júni (tento rok 19. až 21.) nevynechajte Bunte Republik Neustadt, v novembri Unity.Dresden.Night.

V objatí prírody
Drážďany sa po stáročia rozvíjali na rieke Labe, ale aj v súlade s ňou. V roku 2004 harmóniu mesta a prírody ocenilo UNESCO, keď vyhlásilo údolie Labe v Drážďanoch v dĺžke 19,5 kilometra za svetové dedičstvo. Breh Labe je príjemným miestom na oddych i šport. Cestičky popri rieke sú plné ľudí, ktorí si vyšli na prechádzku, na bicykel či korčule, zahrať si bedminton, hádzať lietajúcim tanierom alebo si čítať knihu a opaľovať sa. Študenti drážďanských fakúlt si tu v slnečných dňoch rozložia skriptá v tráve a na čerstvom vzduchu hltajú vedomosti na najbližšiu skúšku.

VIZITKA:
Drážďany (Dresden)
Hlavné mesto nemeckej spolkovej republiky Sasko
Poloha: východ Nemecka, neďaleko hraníc s Českom a Poľskom (170 km od Prahy), na rieke Labe
Počet obyvateľov: 507 000 (13. najľudnatejšie mesto Nemecka)
Rozloha: 328,3 km2
Užitočné adresy: www.dresden.de, www.dresden-lexikon.de, www.dresden-reisefuehrer.de
Tip: na lacný presun medzi nemeckými mestami či z Drážďan do Prahy si nájdite auto alebo spolujazdca na stránke www.mitfahrgelegenheit.de

Text: Daniel Suchý pre Pravda Ženy
Foto: Daniel Suchý