Jerash – mesto šepkajúcich stĺpov

Touto krajinou kráčali nohy biblických postáv aj rímskych vojakov, tadiaľto stáročia viedli cesty karaván. Je to krajina tajomná aj rozmanitá zároveň.

V súvislosti s Jordánskom si mnohí predstavia Mŕtve more či skalné mesto Petra.
Menej známe sú už vynikajúco zachované pamiatky z obdobia mocnej Rímskej ríše, ktorá v časoch najväčšej slávy zaberala aj územie dnešného Jordánska.

Jerash, nenápadné mesto na severe Jordánska, má aj prezývku Pompeje východu. Toto mesto, presnejšie jeho antická podoba, je však jedným z najväčších a najlepšie zachovaných rímskych miest mimo Talianska.
Výnimočnosť pamiatky je badateľná aj na pomerne vysokom vstupnom, kde sa žiadne skupiny ani študenti nedočkajú zľavy. Zato hneď pri vchode si možno kúpiť suvenír alebo občerstviť sa horúcim čajom, ktorý tu ponúkajú vo vysokých kovových kanviciach.

Grécko-rímsko-orientálna zmes

V meste Jerash dnes žije takmer 32-tisíc obyvateľov. V 3. storočí nášho letopočtu, keď prekvitalo pod rímskou nadvládou, malo mesto len o 12-tisíc ľudí menej. Jerash bol súčasťou tzv. Dekapolisu, obchodného spolku desiatich miest. Postupne ho však plienili nájazdy nepriateľov aj zemetrasenia.

Po ničivom zemetrasení v roku 747 kedysi prekvitajúce mesto obyvatelia opustili. V časoch križiackych výprav už bolo opisované len ako malá poľnohospodárska dedina. Nič nenasvedčovalo tomu, že tu dakedy bolo po sýrskej Palmýre jedno z najväčších obchodných centier antického sveta.

Až nemecký cestovateľ Ulrich Jasper Seetzen, ktorý tadiaľto v roku 1806 prechádzal, rozpoznal náznaky ruín mesta celé stáročia pochovaného pod pieskom. V roku 1925 sa začalo s vykopávkami, ktoré pokračujú dodnes. Piesok mesto vynikajúco zakonzervoval.
A tak dnes môžeme obdivovať starobylé ruiny, ktoré sú ukážkou grécko-rímskeho sveta na Blízkom východe, zmiešaného s tradíciou arabského Orientu.

Predpokladá sa, že doteraz bolo odkrytých len dvadsať percent z pôvodnej rozlohy mesta. Aj to však návštevníka ohromí. Každá stavba je projektovaná v mierke, ktorá sa veľkosťou viac približuje antickým božstvám ako človeku.

Nájdeme tu všetko, čo v rímskom meste zvyklo byť - obrovské fórum (80 m x 90 m) so stĺporadím, väčšie aj menšie chrámy, kúpele, víťazný oblúk, amfiteátre.

Antický semafor svietil olejovými lampami

Po kedysi výstavnej hlavnej triede lemovanej stáročným stĺporadím sa pomaly prechádza vojak v modrej maskovacej uniforme. V ruke samopal. Väčšinu pamiatok aj úradných budov v Jordánsku strážia po zuby ozbrojení vojaci. Ako nás uisťuje sprievodca, je to pre našu ochranu. Rozhodli sme sa mu veriť a sústredili sa na históriu.

Za starovekými stĺpmi sa kedysi skrývalo množstvo obchodov. Dnes by sme túto ulicu nazvali obchodnou - Hay Street antického mesta. Každých pár metrov na nej turista natrafí aj na voľakedajšie verejné toalety. Pre mužov aj ženy. Pod dláždenou cestou je odtokový kanál a tiež kanál, ktorý do mesta privádzal vodu.

Dnes v ňom sú elektrické káble. Na križovatke doteraz stojí antický "semafor", ktorý v tme ukazoval cestu prichádzajúcim karavánam. Namiesto elektrickej signalizácie boli použité olejové lampy. Obyvatelia mesta sa mohli zabaviť v dvoch amfiteátroch s kapacitou 2 500 a 3 000 miest.

Sú vybudované tak dômyselne, že po skončení predstavenia diváci mohli opustiť divadlo bez tlačenia sa v preplnených uličkách medzi sedadlami. Na sedadlách doteraz vidieť značky, ktoré prisudzovali tie najlepšie miesta v tieni bohatým rodinám. Miesta, na ktoré celý čas svietilo slnko, pripadli sluhom. Ak sa niekto postaví na presne vyznačené miesto na mramorovom javisku a prehovorí, jeho slová budú zreteľné aj v poslednom rade.

Akustika je stále vynikajúca. Kvalitu starobylého amfiteátra oceňujú aj súčasní umelci. Už dve desaťročia sa tu počas leta koná trojtýždenný festival hudby a tanca. Kto už v časoch antiky dával prednosť športu, mohol navštíviť hipodróm hneď pri hradbách, v ktorom sa konali preteky ľahkých vojenských vozov ťahaných koňmi.

Tajomné stĺpy odolali zemetraseniam

Najväčší chrám je zasvätený Diovi. Unikátny nie je len svojou veľkosťou, ale najmä tzv. šepkajúcimi stĺpmi, ktoré odolali zemetraseniam. Stĺpy stále stoja, vlastne - mierne sa pohybujú - a "šepkajú" si vo vetre. Voľným okom si to turista možno nevšimne.

Sprievodca však s radosťou predvedie, že naozaj "perujú". Do štrbiny pod jedným zo stĺpov zasunie lyžičku a tá skutočne vibruje podľa pohybu stĺpov. Doteraz nikto nevie, ako boli stĺpy postavené.
Z mladších pamiatok je možné obdivovať napríklad synagógu či kresťanskú katedrálu (z roku 395) postavenú na mieste niekdajšieho pohanského chrámu zasvätenému bohu vína Dionýzovi.

Súčasný Jerash vyrástol na východ od antického mesta.
Obývajú ho moslimovia, ale aj kresťania. Nové mesto má s tým starým spoločné mestské hradby, ale tu sa každá spojitosť so starobylou antickou úhľadnosťou končí. Nový Jerash je, tak ako všetky mestá v tejto oblasti, na vkus Európana dosť chaotický a neupravený.

Niektoré domy v novom meste sú vybudované z kameňov toho antického. Takým stavebným praktikám sa údajne v súčasnosti už podarilo zabrániť a obyvatelia sú na svoj zdroj príjmov z turistického ruchu veľmi hrdí. Jordánsko je krajina bohatá na históriu aj prírodné krásy a návštevníkovi poskytne nevšedný zážitok z všadeprítomného prelínania kultúr i náboženských vplyvov.

INFO: Jordánsko

Rozloha: 92 300 km2
Poloha: štát na Blízkom východe, susedí s Irakom, Izraelom, Saudskou Arábiou a Sýriou
Počet obyvateľov: 5 924 000
Hlavné mesto: Ammán
Úradný jazyk: arabčina
Mena: jordánsky dinár (JOD)

Text: Dana Polcová pre Pravda Ženy
Foto: Dana Polcová