Najčastejšie letné mýty

Po uhryznutí jedovatým hadom treba krv a jed z rany vysať ústami, ranu vypáliť a založiť škrtidlo.

Nie je to pravda. Podľa najnovších odporúčaní európskych toxikológov sa v súčasnosti rozhodne zakazuje čokoľvek vyrezávať, vypaľovať alebo vysávať ústami z rany, hrozí poškodenie ciev a nervov, zanesenie infekcie, zvýšenie prekrvenia.

Naloženie škrtidla môže spôsobiť vstrebanie jedu hlbokými kostnými cievami, dostane sa tak do cirkulácie v tepnách a zväčšuje pôvodnú traumu. Postihnutú končatinu treba znehybniť, najlepšie s pomocou nejakej dlahy pod úroveň srdca a poškodeného čo najskôr transportovať do nemocnice. Vhodné je zachovať pokoj, aby sa spomalilo vstrebávanie jedu. Antisérum sa podáva iba v mimoriadne závažných prípadoch, pretože je vysoké riziko vzniku alergickej reakcie, ktoré môže byť nebezpečnejšie ako samotné uhryznutie vretenicou.

Na spálenú kožu dobre pomáha ľudový prostriedok - jogurt.
Je to pravda. Domáce recepty v podobe studeného jogurtu, kyslého mlieka či smotany môžu byť ako prvá pomoc a pri nedostupnosti iných prostriedkov na dovolenke veľmi účinné. Kožu ochladia, hydratujú, dodajú jej aj potrebné tukové látky.

Pre takéto prípady sa odporúča mať v dovolenkovej lekárničke aj prostriedky s obsahom panthenolu, ktorý podporuje hojenie kože - najmä popálenín, trhliniek na koži, odrenín. Na trhu je množstvo sprejov s obsahom panthenolu, ale len jeden z nich je vďaka svojej koncentrácii účinnej látky zaradený do kategórie voľnopredajných liekov.

Pre dovolenku sú najlepšie pláže s čo najjemnejším pieskom.
Ako pre koho. Pre mnohých jemný prachový piesok a tyrkysová morská voda symbolizujú dovolenku v raji, pre ľudí s ekzémami sú však vhodnejšie pláže kamienkové, štrkové, prípadné s hrubozrnným pieskom. Pieskový prach s väčšou pravdepodobnosťou podráždi ľahko zraniteľnú kožu, do ložísk ekzému sa môžu skôr dostať baktérie.

Kliešťa z pokožky odstránime tak, že ho vykrútime proti smeru hodinových ručičiek, alebo ho udusíme kvapkou oleja.
Nie je to pravda. Kliešť nemá závit! Ani metóda udusenia kliešťa masťou či kvapkou oleja nie je vhodná, pretože dusiaci sa kliešť môže nasatú krv vyvrátiť naspäť do rany a ak je nakazený, zvyšuje sa riziko nákazy. S každým kliešťom je potrebné manipulovať tak, akoby bol nakazený! Kliešte sa neodporúča z kože vytláčať ani akokoľvek stláčať. Miesto prisatia dezinfikujeme alkoholovým roztokom a niekoľko minút počkáme.

Kliešťa následne uchopíme pinzetou či klieštikmi z lekárne na vyberanie kliešťov a pokúsime sa ho čo najbližšie pri koži "vykývať". Po vybratí ranku opäť dezinfikujeme. Dobre vraj na ľuďoch i psoch funguje aj metóda s leukoplastom - treba ho prilepiť na kliešťa a prudko strhnúť.

Po vybratí kliešťa nepučíme medzi prstami, nepálime zapaľovačom. Kliešťa zahubíme vhodením do dezinfekcie, spláchneme v umývadle alebo na toalete.

Pri popŕhlení medúzou treba postihnuté miesto poliať morskou alebo sladkou vodou, aby tak nepálilo.
Nie je to pravda. Voda aj mokrý piesok napomáhajú uvoľneniu ešte väčšieho množstva toxínu do rany. V rámci prvej pomoci sa odporúča poliať postihnuté miesto octom, prípadne alkoholom alebo alkoholovým roztokom (kolínska voda a pod.).

Ak nič podobné poruke ani v plážovom bare nemajú, na poranenú kožu nasypeme akýkoľvek prášok, napríklad púder, múku, suchý piesok a následne zvyšky medúzy z kože opatrne odstránime opatrným zoškrabovaním s pomocou drievka či nožíka. Miesto je vhodné potrieť gélom s protialergickou látkou (Fenistil gél, Psilo-balsam) a u alergických osôb podať aj protialergický liek vo forme tabliet.

Pichliač z ježka treba z rany odstrániť za každú cenu.
Nie je to pravda. Ostne z miesta poranenia je vhodné odstrániť, nie však za každú cenu. Ak spätné háčiky na konci ostňov znemožňujú vybratie z rany, prípadne sú zalomené tŕne príliš hlboko, je účelnejšie ranu vypláchnuť dezinfekčným roztokom a zákrok odložiť.

Násilné odstraňovanie ostňov z rany v akútnom štádiu je nielen veľmi bolestivé, ale môže viesť k zväčšeniu poranenia a predĺženiu času hojenia. Zápalová reakcia cudzie teleso v rane ohraničí a neskôr vyberanie ostňa výrazne uľahčí. Prudká bolesť sa zmierňuje liekmi proti bolesti, prípadne obstrekom s pomocou anestetika či anestetickou masťou.

Komáre vyhľadávajú ľudí so sladkou krvou.
Nie je to pravda. Samička komára sa pri vyhľadávaní hostiteľa orientuje podľa istej postupnosti signálov. Najprv podľa oxidu uhličitého, ktorý vydychuje každá živá bytosť. Neskôr sú to pachy z jednotlivých zložiek potu pokožky hostiteľa, tepelné signály a na záver vizuálne podnety.

Vo všeobecnosti platí, že človeka, ktorý sa menej potí, aj menej doštípu komáre. Vedeckú odpoveď na to, prečo si na niekom komáre pochutia a na inom nie, odborníci poskytnúť nevedia. Dokázaná nie je ani prevencia v podobe užívania vitamínu B1 alebo cesnaku. Ide len o ľudové recepty v boji proti krvilačným komárím samičkám.

Pred bleskom ma bezpečne ochráni kabína auta.
Je to pravda. Automobil slúži ako akási Faradayova klietka, to znamená, že blesk, ktorý zasiahne auto, neprenikne do kabíny, ale zvedie sa po povrchu karosérie do zeme. V prípade búrky, ktorá sa nachádza príliš blízko, je bezpečné schovať sa doň.

Text: Bianka Stuppacherová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK