Keď sa zdá, že mužovi na žene nezáleží: Čo sa deje?

Reálna situácia, ako to vyzerá, keď muž rieši problém a ako žena reaguje:

 

Petra: „Martin prišiel domov a ledva sa mi pozdravil. Čakala som, že ma aspoň objíme alebo niečo urobí, no on len zamrmlal niečo ako čau a išiel do obývačky, kde si pustil televízor a pozeral sa na neho tak, ako keby ho ani nevnímal. Prišla som za ním a začala som mu niečo rozprávať, ale mala som pocit, že ma vôbec nevníma. Nahnevalo ma to a povedala som mu, že mu na mne vôbec nezáleží. Na to on úplne hnusným tónom povedal, že samozrejme, že záleží, veď inak by tu ani nesedel a nepočúval ma. No ja som aj mala pocit, že tam ani nesedí.“

 

Martin: „Fakt som mal strašný problém v práci a bál som sa, že ak nesplním jednu úlohu, tak prídem o miesto. Išiel som domov z práce a chcel som nad tým porozmýšľať a nájsť nejaké vhodné riešenie. Došiel som domov, pustil som si telku a v hlave mi stále išiel ten problém. Do toho Petra stále niečo rozprávala, snažil som sa ju vnímať, no stále som mal v hlave ten problém. A dostalo ma, keď povedala, že mi na nej nezáleží – ako si to môže myslieť? Veď keby to bola pravda, tak s ňou už dávno nie som. To fakt nevidí, že niečo riešim a potrebujem pokoj?“

 

Odpoveď na Martinovu otázku znie: Nie, Petra to nevidí, pretože ona to potrebuje počuť. Ženy riešia problémy úplne inak ako muži. Muž sa stiahne a nechce nikoho zaťažovať, chce nájsť riešenie sám. Vtedy prestane vnímať svoje okolie na sto percent a svojej partnerke nevenuje takú pozornosť, akú by si zaslúžila. Ženy riešia problém tak, že sa o ňom porozprávajú. A preto nedokážu pochopiť, prečo sa muž jednoducho stiahne – veď keby mal problém, povie o tom... 

 

No aj ženy sa mýlia. Muž nepovie, že niečo rieši, jednoducho sa len stiahne. John Gray vo svojej knihe Muži sú z Marsu, že z Venuše, nazýva tento priestor jaskyňou. Platónova teória jaskyňa je nepochybne zaujímavá, no táto Grayova teória nám pomáha pochopiť, prečo si ženy niekedy myslia, že mužom na nich nezáleží.

 

Muž má problém, no nepríde do krčmy za kamarátmi a nepovie: „Počúvajte, chlapi, ja som úplne na prášky, neuveríte, čo sa dnes stalo.“ Jednoducho tam príde, sadne si a uvoľní sa. Nerieši nič s ostatnými, lebo to rieši sám vo svojej hlave. Keď sa žena stretne s kamarátkami, okamžite na ne vypáli všetky svoje problémy a potrebuje pochopenie a povzbudenie. Ani muž, ani žena si ale neuvedomujú, že opačné pohlavie rieši problémy inak.

 

Žena čaká, že keby mal muž problém, tak jej o tom povie. Ale keď sa len tak začne správať odmerane a chladne, tak v tom musí byť niečo iné. Má milenku? Vytratila sa láska? Stráca záujem o tento vzťah? No odpoveď je o mnoho jednoduchšia – rieši svoj problém. Hneď, ako ho vyrieši, môže sa zase stať milujúcim a oddaným partnerom.

 

Muž čaká, že keď má problém, tak sa ho partnerka nebude vypytovať, či mu na nej záleží alebo nie. On to vníma tak, že problém rieši aj kvôli nej, lebo čím skôr ho vyrieši, tým skôr sa jej môže venovať. Jediné, čo chce, je pokoj, čas a priestor.

 

Preto by si ženy nemali hneď myslieť, že partner už o ne nestojí. Zbytočne trápia samé seba myšlienkami, ktoré nemajú opodstatnenie. Celému trápeniu predídu tým, že si povedia: „Asi má nejaký problém. Dám mu čas, nech si to vyrieši a potom bude zase všetko v pohode.“

 

Muž by ale mohol byť aspoň trochu tolerantný a povedať svojej partnerke: „Prosím, daj mi čas, potrebujem si niečo vyriešiť.“ A takto by sa možno dalo problémom predísť. Teda aspoň podľa Johna Graya.