SPOVEĎ: „Prenasledoval ma psychopat“

„Zoznámil nás spoločný kamarát. V ten večer som si myslela, že je dokonalý, bol milý, starostlivý, zaujímal sa o mňa. Odvtedy mi stále volal a písal, aká som úžasná a že našiel svoju životnú lásku. Ráno ma čakával pred domom, aby ma zaviezol do práce, vraj chce byť so mnou aspoň tú chvíľu. Nosil mi do práce obed, čakával ma, keď som končila. A pravidelne mi nosil kvety.“

 

Takto to išlo tri týždne. Každý deň jej aspoň desaťkrát zavolal, napísal aspoň pätnásť SMS správ, v ktorých jej vyznával lásku a tvrdil, že je najúžasnejšia na svete. „Postupne ma to začalo obmedzovať. Bola som dohodnutá s kamarátkami, že si vyrazíme do mesta. On sa chcel so mnou stretnúť, ale povedala som, že mám iný program. A zrazu sa večer objavil v tom isto bare ako ja s kamarátkami.“ Takto Janu prenasledoval aj vtedy, keď mala pracovné stretnutia. „Stretla som sa s klientom na pracovnom obede. A on zrazu sedel v tej istej reštaurácii a celý čas zo mňa nespustil oči. Začala som z neho mať strach.“ 

 

„Raz, keď som na neho nemala čas, si dokonca vymyslel, že je v nemocnici. Utekala som tam a uvidela som ho sedieť na schodoch pred nemocnicou. Tvrdil, že ho ošetrili a pustili, vraj ho zrazilo auto, ale nie je to vážne. Odprevadila som ho domov a všimla som si na stene v izbe malý krvavý fľak. Hneď mi došlo, že si sám rozbil hlavu o stenu, aby ma dostal za ním do nemocnice.“

 

Po mesačnom prenasledovaní sa Jana rozhodla, že s ním musí prerušiť kontakt. Pri najbližšom stretnutí mu povedala, že takto žiť nedokáže, že potrebuje aj svoj priestor a že by bolo lepšie, keby sa už nestretli. „V tom momente začal po mne kričať na celú kaviareň, že som poriadna štetka, že potrebujem svoj priestor, aby som mohla spávať s kadekým iným, hodil šálku s kávou o zem a vynadal aj čašníčke za to, že aj ona je žena a aj ona je určite štetka.“

 

Jana sa zľakla a chcela sa mu vyhýbať, ale nedalo sa. Bol s ňou na každom jej kroku. „Raz večer som išla domov od kamarátky. Zdržala som sa tam asi do jedenástej. Sedel pred mojim domom a keď ma videl prichádzať, začal vykrikovať, že pred kým som doteraz rozkračovala nohy, že som štetka, že on ma čaká pred našim bytom a ja si zatiaľ niekde užívam s cudzím chlapom. Všetci susedia boli na okne a počúvali to. A nechápem, ako mohol kričať, že čaká pred našim bytom, keď to bol len môj byt.“

 

„Po tejto skúsenosti som sa bála chodiť domov, či tam náhodou nebude čakať. Často som prespávala u kamarátky, on mi stále volal, vypisoval, ja som na neho nereagovala. Zavolal môjmu šéfovi, aby mu povedal, že si privyrábam po nociach ako prostitútka. Toto sa mi už zdalo naozaj veľa, povedala som mu, že ak neprestane, oznámim to na polícii.“

 

Stačila jedna SMS so slovom polícia a on prestal. Pravdepodobne s tým mal už skúsenosť a Jana nebola prvá, ktorá by ho oznámila. „O mesiac na to som ho videla v kaviarni s inou ženou. Možno si našiel novú obeť, ktorá nechcela ísť na políciu a možno si môj príbeh prežila aj ona.“