Miss medzi novinármi
Niekedy tu býva zhon, vyvolávajúci takmer akútne stavy, inokedy zasa mierumilovný pokoj. Stredne veľká miestnosť na druhom poschodí kúpeľnej dvorany, kde sú po obvode na stoloch porozkladané notebooky, na stenách nalepené plagáty Art Film Festu, pripomínajúce dôvod našej prítomnosti a v rohu kávomat, zachraňujúci po dlhých nociach. Neprestajne vyzváňajúce telefóny a všeobecne obľúbená terasa dotvárajú prostredie. Rátajúc aj nočný pobyt strážnikov mi vychádza, že je toto miesto využívané celých 24 hodín denne. Press centrum. Jednotkou čistého času, ktorý som tu strávila, nie sú hodiny, ale dni. A som za to veľmi vďačná.
Módne kolekcie a kroje na finále Miss
Spoločnosť mi robia kvalifikovaní novinári, nie takí pseudožurnalisti ako som ja. Raz by som chcela byť ako oni, ale keďže o sebe dobre viem, že ma dokáže nadchnúť snáď všetko, nie som si istá, či sa mi práve tento z mojich mnohých snov splní. A možno áno. Virtuálne počas REM fázy keď budem odfukovať v perinách. No poďme sa premostiť naspäť k tým skutočným pisárom. Sú to veľmi milí ľudia a táto črta sa prejavuje aj vtedy, keď ma zapájajú do aktivít, ktoré sú určené len im. Napríklad dnes...
Len tak bezcieľne sa preklikávam medzinárodnou sieťou, premýšľajúc, o čom vám napíšem a vtom ma Duška (ktorá je mimochodom študentka žurnalistiky a prvá vicemiss Slovensko), volá na tlačovku. Neváham ani chvíľu a aj keď je to pre skúsených novinárov už rutinná záležitosť, chcem to zažiť aj ja. Témou je festival, ktorý organizuje VŠMU. Beriem. Réžia, herectvo, scenáristika...to sú ďaľšie objekty z množiny nesplnených detských snov.
Prejdeme len pár schodov a sme na mieste. Pri vstupe nás vítajú organizátori spolu s tlačovou tajomníčkou a na moje nadšenie nám každej do ruky dávajú farebný štvorec, o ktorom vzápätí zisťujem, že je dévedéčkom. Nuž, zatiaľ sa mi tu páči. Usádzame sa a keď tak urobia aj ostatní zúčastnení, tlačovka sa môže začať. Úvodné slovo tajomníčky, reč dekana a dvoch poslucháčov univerzity, potom otázky novinárov. Potlesk. Duška hovorí, že to tu vidí po prvý krát a ja sa z pohľadu debutanta čudujem :).
Počas toho mi zase raz do hlavy prichádzajú myšlienky na to, aké neskutočne úžasné to musia mať tí umelci. Keď som už naspäť v press centre, prvé čo oznamujem Zuzke, (ktorá je PR manažérkou Forzy a okrem toho ešte aj super človekom a mojou kamoškou) že chcem ísť na VŠMU...
Chvalabohu, potiahne za šnúrku a nafúknutý balón s mojimi idealizovanými predstavami klesá naspäť k zemi. Napokon suhlasím. Veď svoju cestu už vybratú mám :).
