Klamstvo bez hraníc
„Myslím, že neexistuje nik, kto v živote ani raz nezaklamal. Veľa ľudí hovorí, že neklame, ale ja som presvedčená, že každý človek v určitých situáciách klame,“ tvrdí uznávaná americká psychologička Prof. Bella de Paulo. Podľa štatistík klameme priemerne dva krát denne a zväčša bez väčších následkov. To však neplatí v prípade chorobných klamárov. Tam je situácia vážnejšia a dôsledky fatálnejšie.
Dievča ležiace na posteli
Z miesta nehody rovno do školy
Zdenkina fantázia nepozná hraníc. Keď sa ráno po prežúrovanej noci zobudila na zvonenie budíka, ktorý jej kruto signalizoval o hodinu začínajúci sa dekanský termín z matematiky, ostala úplne pokojná. V hlave jej totiž skrsol „výborný“ nápad, ako získať pár dní k dobru. Ruky aj nohy si obviazala obväzom, na tvár prilepila niekoľko leukoplastov a svoju zúboženú vizáž priviedla do dokonalosti barlami od babky. Profesor ju poľutoval, múdro podotkol, že autohavária bola istotne znamením na zvoľnenie tempa a náhradný termín skúšky stanovil o tri týždne neskôr.
Zdenka patrí to skupiny chorobných klamárov, ktorých vynaliezavosť nepozná hraníc. Títo ľudia žijú vo svojom vysnenom svete a sťažka oddelia fikciu od reality. Dr. Charles Ford vo svojich štúdiách tvrdí: „Sú to ľudia, ktorí do svojich životov vnášajú prvky fantázie. Svoje priania považujú za realitu.“
Voľný víkend „vďaka“ rakovine
Ďalším príkladom imaginárnych výplodov tejto 25-ročnej brunetky je vskutku „originálny“ spôsob, ako dostať počas skúšobnej doby pár dní voľna na predĺžený víkend s priateľmi. „Zdenka volala do práce, že má rakovinu a musí ísť na chemoterapiu,“ spomína si na ranný telefonát jej bývalá kolegyňa Anka. „Priznávam, že som sa začudovala. Takýto rýchly priebeh choroby sa v lekárskych kronikách celkom určite ešte nevyskytol. No Zdenka bola výborná herečka a všetci sme jej uverili. Až keď sa v utorok objavila v životnej forme vyškerená pri mojom stole, začala som niečo tušiť,“ rozpráva Anka o prvých pochybnostiach, ktoré však Zdenka nacvičeným pohľadom ranenej srny zmietla ihneď zo stola.
„Chorobní klamári majú väčšinou poškodenú tú časť mozgu, ktorá je zodpovedná za logické myslenie, takže môžu byť impulzívni a pôsobiť veľmi výrečne. Veľa ľudí nemá potrebu ich výroky si overovať a po určitú dobu preto vôbec netušia, že sú klamaní,“ vysvetľuje Dr. Ford.
Z čoho pramení potreba klamať?
Podľa Dr. Forda pochádzajú chronickí až chorobní klamári z rozvrátených rodín. Z takých, kde dochádzalo k týraniu alebo sexuálnemu obťažovaniu detí. Z rodín, kde sa niečo utajovalo. Takéto dieťa potom celý čas vyrastá v klamstve, ktoré sa napokon stane aj osvedčeným spôsobom komunikácie s ostatnými.
Ako spoznať klamstvo?
Podľa expertov skúmajúcich ľudskú mimiku sa dá klamstvo celkom ľahko odhaliť. „Jedno viečko sa máličko zdvihne, kútik úst nepatrne klesne, okolo očí sa vytvoria malé vrásky, človek sa nakloní dopredu alebo dozadu, trochu stuhne. Čím lepšie sa však naučíme rozpoznávať tieto signály dôvery, tým lepšími klamármi sa stávame,“ zhodujú sa.
Vedeli ste, že ...?
vďaka svalom na tvári vie človek spraviť viac ako 7000 odlišných výrazov.
Polygraf, vynájdený za účelom odhalenia klamstva v roku 1920, dosahuje 90%-tnú úspešnosť pri telesných prejavoch spojených s klamstvom. Napriek tomu sa však dá oklamať. „Môžem vás naučiť tisíce a tisíce spôsobov ako prístroj oklamať. Prezradím vám veľmi jednoduchý vzorec dýchania a niekoľko drobných svalových cvičení tak, aby ste boli schopní vedome ovládať svoju srdečnú činnosť a krvný tlak,“ znalecky tvrdí bývalý policajt Doug Wiliams.
odborníci odhadujú, že len zhruba 5% populácie je schopných rozpoznať, keď im niekto klame.
