Dúfam, že to dieťa je moje! Nemám chuť vychovávať pankharta...

   „Chcela som ti… chcem ti niečo povedať.“ Jennifer cítila, že jej zviera žalúdok. Rozhodujúci okamih prichádza. Zvládne ho? 

   „Nepočká to do rána?“ Jack prižmuroval oči. Naozaj je unavaný.

   „Nie,“ povedala pevne, „som tehotná.“

   Chvíľu mlčal, uprene jej hľadel do očí. Preglgol: „Si si tým istá?“

   „Áno, bola som u lekára. Žiadne testy z obchodu, lekár mi to potvrdil.“

   „Aha,“ zaváhal, „dúfam, že to dieťa je moje. Nemám chuť vychovávať pankharta.“

   Jennifer najprv striaslo, ale potom do nej vstúpila zlosť: „Je tvoje. Presne som vedela, že sa na to budeš pýtať. Pýtala som sa lekára na termín počatia. Ak chceš, môže ti to dať aj písomne. Urobil si mi to ešte vo Francúzsku, a ak si dobre spomínaš, boli sme tam dvadsaťštyri hodín spolu. Naozaj netuším, kedy by som ti asi tak zahla.“

  „Nepotrebujem to písomne, verím ti. Viem, kedy klameš.“ Kilmer mal ruky vložené vo vreckách nohavíc a pohupoval sa na mieste. Jennifer sedela na pohovke a pozerala na svoje prsty na nohách. A teraz čo ďalej? Vynosí mu dieťa, bude ako nádoba, ktorá sa postupne rozširuje a potom to z nej vypadne a ona zmizne z jeho života. Respektíve on zmizne z jej života. 

   „No dobre… hovoril som ti, že to bude rýchlo a mal som pravdu. Ako vždy. Ale to je vedľajšie. Poď, ideme spať. Už je neskoro.“ 

   Jennifer sa mechanicky zdvihla a šla za ním po schodoch do spálne. Až keď bol takmer vyzlečený, uvedomila si ďalšiu časť ich dohody.

   „Čiže mám ísť spať preč?“ pohla sa k dverám. 

   „Kam by si šla?“ zastal jej cestu. 

   „Idem spať do inej postele… izby. Dohodli sme sa predsa, že len čo otehotniem, prestaneme spolu spávať. Chceš porušiť dohodu hneď na začiatku? Ty si obchodník?“ Jennifer zanovito krútila hlavou. Bola rada, že Jack Kilmer sa už nikdy nedotkne jej tela, hoci by klamala, keby tvrdila, že jej to nespôsobovalo tú najväčšiu rozkoš. 

   „Dohodli sme sa, že nebudeme spolu šukať, nie, že nebudeme spolu spávať v jednej posteli. O žiadnych oddelených spálňach nebola reč a ani nebude. Nepotrebujem, aby sa vynieslo von, že sa medzi nami niečo deje.“ Kilmer vraštil čelo. Stál v izbe len v boxerkách a žena, ktorú miloval, v ňom opäť vyvolávala zlosť. Jen, čo zasa robíš? Nemôžu sa chvíľu nehádať? 

   Vybuchla: „Kto sa to dozvie? Kto by to povedal?“ 

   „Služobníctvo… to je jedno. Vždy sa to dostane von.“ 

   „Jack, nechcem s tebou ležať v jednej posteli. Chceš mi povedať, že budeme vedľa seba spávať a po zvyšné mesiace už nikdy nič nebude? Že sa nebudeš o nič pokúšať, že ma neznásilníš?“ Žalúdok sa jej opäť húpal a cítila, že aj srdce.   

   „Nie, už sa ťa v živote nedotknem, a to mi ver, ja svoje slovo dodržím… ak nebudeš nadržaná ty, niektorým ženám v tehotenstve to vraj mimoriadne chutí.“ Uškrnul sa. 

   „Si sprostý,“ zasyčala. 

   „Prestaň.“ Kilmer odkryl prikrývku a uložil sa do perín. 

   Jennifer nerozhodne postávala a hľadela na Jacka. Ležal v posteli a tváril sa, že sa nič nedeje. „Zhasni a ľahni si. Som unavený a chcem sa poriadne vyspať.“  

   Má si k nemu ľahnúť? Nemá? Možno dnes áno. Možno nič nebude. Je naozaj unavený. Podišla k vypínaču, zhasla svetlo a potme sa domrvila k posteli. Ľahla si úplne na okraj, obrátená chrbtom k Jackovi. Bude si dávať pozor, aby sa k nemu nezvrtla, aby sa ho v noci nedotkla. A vymení si bielizeň na spanie. Nočné košieľky nahradia staré rozťahané tričká (nájde ešte nejaké?) a teplé babkovské flanelové pyžamá. Nebude ho provokať, žiadne výstrihy, žiadne krátke sukne, nič. 

   „Aby si z tej postele nespadla.“

   „Čože?“ 

   „Vravím, aby si z tej postele nespadla. Nemusíš ležať na kraji, už-už sa zošuchneš. Neboj sa, ani sa ťa nedotknem. Stratil som o teba definitívny záujem.“ Jennifer vnímala, ako sa jej potichu smeje. 

   „To som rada.“

   „Veď aj ja… a dobrú noc.“  

...pokračovanie v pondelok!