VIETE, ŽE KÁVU OBJAVILI KOZY?

Najstaršia a najznámejšia z povestí pôvode lahodnej kávy rozpráva príbeh pastiera Kaldima z 9. storočia, ktorý pásol svoje kozy na jemenskej vysočine. Každý deň sa zvieratá pásli na inej pastvine, až kým na jednej nezačali veselo mékať a poskakovať. Kaldi objavil kríky s červenými bobuľami, okolo ktorých inak chodil bez povšimnutia. Ochutnal a domov sa vracal so smiechom a tancom. Iná legenda hovorí o mníchoch z kláštora ležiaceho v blízkosti kávových čerešní. Opát kláštora nechal otrhať lístky a plody kávovníkového kríka a pripravil z nich nálev, po ktorom začali mnísi spievať a tancovať. Nového nápoja sa už nechceli vzdať, lebo sa mohli po jeho účinkoch modliť celú noc bez únavy. Raz v období dažďov zavesil jeden z mníchov pár konárov nad oheň, aby ich usušil, a zaspal. Zobudený lahodnou vôňou našiel pri ohni zuhoľnatené zrnká kávovníka, ktoré rozdrvil a z prášku pripravil obvyklý nápoj. Arabi urobili z pestovania kávovníka štátne tajomstvo, zakázali akýkoľvek vývoz klíčivých kávových zŕn. Aj napriek tomu sa ich už v roku 1615 podarilo cestujúcim kupcom a obchodníkom prepašovať do Benátok, kde bola o dvadsaťpäť rokov neskôr otvorená na Námestí sv. Marka prvá kaviareň. Skoro potom zasiali botanici prvé sadenice v holadnskej kolónii Jáva, kde sa rastline v kyprej pôde a vlhkom a horúcom podnebí dobre darilo. Odtiaľ sa prostredníctvom Východoindickej spoločnosti dostali až do centra obchodu, holandského Amsterdamu. Od miestneho starostu potom kávu ako darček dostal francúzsky kráľ Ľudovít XIV. pre svoju záhradu Jardin des Plants a prostredníctvom kráľovského dvora sa káva začala pestovať vo francúzskych kolóniách. Dnes sa tiahne široký pás kávovníkových plantáží okolo celej zemegule, káva je po rope druhým najväčším artiklom svetového obchodu. Dováža sa hlavne z Brazílie, Kolumbie, Mexika, Pobrežia slonoviny, Indonézie, Etiópie, Kamerunu, Ugandy a Vietnamu.