VITAMÍNY V TEHOTENSTVE

Celkovo sa odporúča minimálne 400 g ovocia a zeleniny denne. V priemere predstavuje jedna porcia zeleniny veľkú papriku alebo mrkvu, 2 rajčiny alebo misku čínskej kapusty či šalátu, pol taniera zemiakov alebo pohár neriedenej zeleninovej šťavy. Odporúča sa skonzumovať 3-6 porcií zeleniny denne, z toho 2 v surovom stave. Jedna porcia ovocia predstavuje 1 pomaranč, jablko alebo banán, misku jahôd či pohár neriedenej ovocnej šťavy a vhodná je konzumácia 2-4 porcií, z toho minimálne 1 surovej. Jedna porcia mliečnych výrobkov predstavuje 250 ml mlieka alebo 200 ml jogurtu či 55 g syra. Mliečne výrobky sú vhodné jesť 2-3 porcie denne. Počas tehotenstva je zvlášť dôležitý dostatočný prísun kyseliny listovej, vápnika a železa. Vďaka jodizácii soli nehrozí nedostatok jódu a následné poškodenie plodu. Napriek tomu sa tehotným ženám odporúča konzumácia morských rýb.

Kyselina listová je dôležitým faktorom pri delení buniek. Jej nedostatok môže viesť k vrodeným vývojovým poruchám, najmä poškodeniu nervovej trubice, ale aj k spomalenému vývinu plodu či k predčasnému pôrodu. U žien, ktoré trpia vrodenou poruchou krvotvorby, trombofíliou (väčšia náchylnosť k tvorbe krvných zrazenín), prejavuje sa opakovanými potratmi, je jej dostatočný príjem veľmi dôležitý. Denná potreba kyseliny listovej je 600 – 1 000 mikrogramov. Odporúča sa užívať 400 mikrogramov Acidum folicum denne (1 tableta) mesiac pred otehotnením a ďalej počas celého tehotenstva. Kyselinu listovú obsahuje špenát (200 g špenátu je jedna denná dávka), hlúbová a koreňová zelenina, orechy, tropické ovocie, lesné plody, droždie, raňajkové cereálie. Väčšina prenatálnych vitamínov obsahuje 400 – 800 mikrogramov kyseliny listovej, čo je na správny vývoj plodu dostatočné množstvo. Ženám, ktoré majú alebo mali plod s vrodenou vývojovou poruchou nervovej trubice v predchádzajúcom tehotenstve alebo užívajú lieky proti epilepsii, sa odporúča dávka až 4 mg kyseliny listovej.

Vápnik je dôležitý na stavbu zdravých kostí a zubov, na normálnu funkciu srdca, nervov, svalov a na podporu vývoja plodu počas tehotenstva. Niektoré štúdie naznačujú, že vápnik môže znižovať riziko karcinómu prsníka a hrubého čreva. Odporúčaný príjem je 1 000 mg denne. Väčšina prenatálnych vitamínov obsahuje od 100 do 200 mg vápnika v jednej tablete, čo je oveľa menej, ako je odporučená dávka pre tehotné ženy. Aby sa vápnik mohol vstrebať, potrebuje telo vitamín D. Jeho najvýznamnejším zdrojom je slnečné žiarenie. Už niekoľko minút pobytu na slnku bez krému s ochranným faktorom zaručí jeho dostatočný prísun, vápnik telu dodávajú najmä mliečne výrobky. Nedostatočný príjem vápnika v tehotenstve nemá žiadne bezprostredné zdravotné dôsledky, no môže byť spojený s vyšším rizikom vysokého tlaku a preeklampsie.

Nedostatok železa je najčastejšou poruchou výživy. Spôsobuje málokrvnosť. U nás je málokrvnosť diagnostikovaná u 10 – 20 % tehotných, väčšinou v miernej forme. Jeho denný príjem by mal byť okolo 80 mg. Prenatálne vitamíny obsahujú spravidla 10 – 20 mg železa v jednej tablete. Železo je obsiahnuté v ovocí, zelenine, chlebe, mäse a hydine. Systematické užívanie železa v tehotenstve síce zlepšuje krvný obraz, ale jeho pozitívny vplyv na plod sa nedokázal. Naopak, jeho nadužívanie spôsobuje zápchu a tráviace ťažkosti. Železo by sa teda malo podávať ženám s diagnózou málokrvnosti. Opatrne by sa malo pristupovať aj k užívaniu tehotenských multivitamínov s obsahom jódu, železa a vápnika zároveň s liekmi na nedostatočnú funkciu štítnej žľazy a s niektorými liekmi na zníženie krvného tlaku.
Tehotenské multivitamíny nie sú zárukou bezproblémového priebehu tehotenstva a zdravého dieťaťa. Rozhodne však neuškodí ich užívanie, ale základom je najmä pestrá a vyvážená strava. Z podávaných vitamínov v tabletách má svoj význam kyselina listová a v prípade málokrvnosti železo.