Detstvo a štúdium

Vyrastal v známej intelektuálno-podnikateľskej rodine. Jeho otec, Václav M. Havel bol architekt, staviteľ a rotarián. Prvých desať rokov svojho života strávil v dome, ktorý postavil jeho dedko v Ždarci pri Tisňove na Morave. Prvorepublikánske aktivity rodičov boli po jeho ukončení základnej školskej dochádzke prekážkou, prečo nemohol v roku 1951 ďalej študovať.
Vyučil sa za chemického laboranta a maturitu si dokončil až popri zamestnaní vo večernej škole.
Z kádrových dôvodov ho nechceli prijať na žiadnu vysokú školu s humanitným zameraním, preto sa rozhodol pre Ekonomickú fakultu „Českého vysokého učení technického“, ale tento ústav po dvoch rokoch opustil.

Kariéra a ocenenia

Pracoval napríklad aj ako javiskový technik, záujem o humanitné hodnoty ho neskôr priviedol k diaľkovému štúdiu dramaturgie na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení, ktoré zakončil v roku 1966 komentárom k hre „Eduard“, ktorý sa o čosi neskôr stal základom jeho hry „Ztížená možnost soustředění“.
Od dvadsiatich rokoch prispieval do rôznych literárnych časopisov. Stal sa členom Klubu angažovaných nestraníkov a predseda Klubu nezávislých spisovateľov. Za svoje literárne a dramatické diela získal mnoho ocenení, bol členom mnohých svetových klubov spisovateľov.
Stal sa jedným z prvých hovorcov Charty 77. V roku 1970 založil Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných. Za svoje postoje bol odsúdený na štyri a pol roka do väzenia.
V druhej polovici osemdesiatych rokov ho uväznili ešte dvakrát. Pád totalitného režimu však jeho situáciu zmenil.
Dvadsiateho deviateho decembra 1989 ho vtedajšie Federálne zhromaždenie zvolilo za prezidenta Československa. V inauguračnej reči sľúbil, že dovedie krajinu k slobodným voľbám, čo aj splnil. Po rozpade Československa sa stal prvým českým prezidentom.
Jeho žena Oľga, s ktorou sa zoznámil v roku 1956 a po ôsmich rokoch v roku 1964 sa vzali, umrela v roku 1996 po ťažkej chorobe. Po druhýkrát sa oženil s herečkou Dagmar Veškrnovou.
Dvadsiateho ôsmeho januára 1998 bol zvolený do svojho posledného funkčného obdobia. Prezidentský mandát mu vypršal 2. februára 2003. Za svoje zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavaní ľudských práv bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovú cenu za mier a stal sa laureátom najvyšších štátnych vyznamenaní v mnohých krajinách.