Plastický chirurg Juraj Payer mení nielen telá, ale aj pohľad na krásu: Zrkadlom jeho profesie nie je len estetika, ale aj sebavedomie pacientov

Vaša práca je naozaj zaujímavá a obdivuhodná. Aký bol prvý impulz, ktorý vás priviedol k plastickej chirurgii?

U mňa to bolo tak, že pochádzam z lekárskej rodiny, som piata generácia lekárov, takže rozhodnutie ísť na medicínu a stať sa lekárom bolo relatívne jednoduché. Keď v tom človek vyrastá, má to tak trošku automaticky v sebe. Nikto ma z rodiny nijako netlačil, prišlo mi to prirodzené. V rámci medicíny som bol rok na Erasme v Nemecku, kde bola možnosť zapísať sa na voliteľný predmet z plastickej chirurgie. Uvažoval som, ktorým smerom sa vydať – koketoval som chvíľu s urológiou, lebo starý otec bol urológ, ale mňa vždy viac lákala plastická chirurgia.

V rámci chirurgie som však chcel niečo jemnejšie. Ako medik som bol na stáži v Brazílii, čo mi tiež ukázalo nové možnosti, a postupne mi došlo, že v plastickej chirurgii máte možnosť relatívne skoro fungovať samostatne alebo aj ako súčasť tímu.

Skrátka byť skôr operatér a taký nezávislejší chirurg. Lebo keď si to porovnáme napríklad s neurochirurgiou alebo kardiochirurgiou, tak tam potrebujete výrazne komplikovanejšie zázemie po všetkých stránkach. Čiže toto bola pre mňa jasná voľba v tom, že je to niečo, kde môžem čo najskôr si odoperovať a následne aj kariérne napredovať. Navyše do plastickej chirurgie človek môže premietnuť aj taký ten svoj cit pre detail. 

Ste jedným z najvyhľadávanejších odborníkov v tejto oblasti. Čo Vás na práci najviac baví, napĺňa a motivuje?

Najviac ma baví to, že sa môžem neustále vyvíjať. Snažím sa, aby sme v rámci estetickej plastickej chirurgie, či už ja osobne, alebo ako klinika Renomé, boli najinovatívnejší a najprogresívnejší. Aby sme držali krok so svetovými klinikami a chirurgami, čo si myslím, že sa nám darí. Samozrejme veľmi príjemné sú aj tie pekné, pozitívne spätné väzby od spokojných klientiek a klientov, to tiež zahreje pri srdci. 

Ideálne je mať uznanie ako keby z troch strán - z obchodného hľadiska, že sa darí, od pacientiek, že sú spokojné, no a potom tretí aspekt je to, keď človek konfrontuje svoje operačné znalosti, postupy na medzinárodných, svetových kongresoch, so svetovými špičkami a vy vidíte, že tiež vás začnú uznávať - že sa skrátka človek dostane do ligy tých, ktorí tú plastickú chirurgiu tlačia dopredu. No a tak ako inšpirujú oni mňa, myslím, že to už začína byť vzájomné, a to je na tom pekné. 

Toto povolanie si vyžaduje neustále vzdelávanie. Aké sú najnovšie trendy v plastickej chirurgii, ktoré Vás osobne zaujali?

V rámci estetickej plastickej chirurgie sa to posúva veľmi po všetkých stránkach. Keď ideme od hlavy, k pätám, tak v podstate v rámci tvárovej chirurgie sa zmenil prístup k liftingu tváre, kde sa kladie väčší dôraz na lifting hlbokých vrstiev, už to nie je o tom naťahovať kožu, ale venujeme sa príčinám starnutia tváre a posúvame tie hlboké štruktúry naspäť tam, kde majú byť. 

Liftingy krku sa veľmi posúvajú, v podstate vieme výrazne radikálnejšie, ale teda v dobrom slova zmysle, meniť tvár a oblasť krku. Teraz je tiež trend niektoré veci na tvári riešiť endoskopicky, s kamerou a menšími rezmi. 

Potom, keď idem ďalej tak u pŕs sú rôzne metódy. Za posledný rok a pol v mojej praxi bolo takou najväčšou zmenou, že som začal používať takú vnútornú sieťku, ktorá lepšie drží tkanivá na mieste, pričom z dlhodobého hľadiska príde k jej vstrebaniu a vytvorí sa tam pekné a pevné vlastné väzivo. Snažím sa tiež v rámci tých komplexných operácií pŕs viacej sústrediť na také stabilizačné techniky, aby keď sa dávajú implantáty, mali čo najmenej tendenciu sa časom niekam posúvať. No a prichádza tá doba, keď je mnoho žien, ktoré nejakú zmenu s poprsím chcú, ale boja sa celkovej anestézy, alebo si nemôžu dovoliť dlhú rekonvalescenciu. 

Máme aj tzv. prezervačné techniky, ktoré sú o tom, že sa vo vnútri pŕs nereže, ale ten priestor pre implantát sa robí iba rozťahovaním a naťahovaním cirkulárnych väzov prsníka a implantát sa dáva do takého „hniezdočka“. Či už je to ten spôsob Mia cez pazuchu, kedy sa urobí naozaj maličký 2,5 cm rez alebo spôsob Preservé, tak to sú vlastne také novinky. Snaha je, poskytnúť ženám možnosť výberu. Áno, pri týchto technikách, nedosiahneme estetický perfekcionizmus ako pri klasickom reze, ale pre niektoré ženy, ktoré len chcú zdvihnúť sebavedomie alebo nechcú do celkovej anestézie, či nemajú čas na zotavenia, ako sme spomínali a neriešia nejaký zásadný problém, je to určite cesta.

Čo sa týka tela, tak tam je ten pokrok obrovský. Od bežných liposukcií, teda odsávania tuku, abdominoplastiky, k tomu, že sa snažíme s tým tukom pracovať individuálnym spôsobom. Posúvame sa teda k body conturingu, tvarovaniu tela. Ide o zákroky, ktoré sú síce časovo náročnejšie, rovnako aj po prístrojovej stránke, no stoja za to. Takto my totiž vieme tie krivky tela vytvarovať oveľa atraktívnejšie. Snažíme sa teda oblati bruška a zadku viac tvarovať, ukazovať atraktívne línie svalov. Napríklad aj u mužov, týmto spôsobom dokážeme urobiť oveľa atletickejší vzhľad, či dokonca vytvoriť sixpack.

Čiže nie je to už len o tom, že sa niekde odsaje tuk, ale my ho dokážeme presúvať, vieme definovať tu figúru samotnú a docieliť oveľa krajší efekt na tele. No a najnovšie teraz ešte prichádza téma remodelácie rebier, čo krásne sťahuje pás. Veľa z týchto vecí, ktoré som spomenul, vieme už robiť pod ultrazvukovou kontrolou, takže je to aj oveľa bezpečnejšie. 

Čo považujete za najväčšiu výzvu pri práci s klientmi, ktorí majú možno mnohokrát aj vlastné, konkrétne predstavy ohľadom úprav?

Najväčšou výzvou je vždy správne odhadnúť očakávania klienta/klientky, dobre si vysvetliť, čo každá operácia obnáša, v čom sú tie pozitíva a negatíva, nebrať to príliš na ľahkú váhu. Nájsť si tú spoločnú cestu medzi tým, čo ten pacient/pacientka chce a čo my dokážeme poskytnúť. Z môjho pohľadu, konzultácia, plánovanie a výber zákroku je viac ako 50% úspechu. 

Lebo ono, keď to človek robí už nejakú tú dobu, v tých rukách to je, ale keď sa nepochopíme na začiatku, z toho môže vzniknúť nejaká nespokojnosť. Čiže tomuto je fajn venovať viacej času, empatie, seriózneho prístupu aj úprimnosti. Keď napríklad vidím, že niekedy niečo dosiahnuť nevieme, treba povedať nie, aby pacient nebol sklamaný. 

Povedali ste niekedy klientovi, že do tohto naozaj nejdem? 

Stalo sa mi to veľakrát, čím som starší, tým sa mi to stáva asi aj častejšie. Sú totiž pacienti, ktorí plastickú chirurgiu vyhľadávajú zbytočne, iba za cenu nejakých extrémov. Tie extrémy pre mňa už nedávajú zmysel. A potom je druhá kategória, kedy mi prídu pacientky, ktoré majú veľmi pekné prsia, len menšie a chcú väčšie. Tak im tiež dávam viacej času na premyslenie, či do toho naozaj chcú ísť, pretože úprimne - veľakrát to ani krajšie nie je, je to len plnšie, väčšie. Potom je už na nich, aby si zvážili, či im to stojí za to. 

Stalo sa Vám, že ste museli riešiť úplne netypickú požiadavku alebo výzvu, ktorá Vás naozaj prekvapila?

Býva aj toto. Bola napríklad pacientka, ktorá chcela vyrezať dvorce do tvaru srdiečka, to mi prišlo naozaj ako dosť bizarný nápad. No a potom sú to požiadavky skôr v rámci objemu. Nech sa bavíme o akejkoľvek časti tela, keď príde niekto, kto si diktuje, koľko čoho, kam chce - tak by to nemalo fungovať. Vtedy  tiež už potom hovorím nie. Celé je to o tom, aby sa človek cítil spokojne vo vlastnom tele, ale zároveň my tým pacientom nemôžeme ublížiť. 

Pracujete s pacientami z rôznych kútov sveta, sú rozdiely v požiadavkách v rámci estetiky medzi kultúrami?

Ja mám väčšinu pacientiek z Čiech, Slovenska a potom z nemecky hovoriacich krajín. U nás sa viac sústredí estetika na prsia a tvár, prípadne zoštíhľovanie. Čím sa potom viacej dostávame na juh, prípadne juhozápad, tam sú predstavy o estetike iné, viacej sa riešia krivky, estetické línie na brušku, zadok, chrbát, úzky pás. 

Čo sa týka prś, tak stredná a západná Európa, tam chcú ženy skôr menšie objemy, čím viac sa ide na východ, tým väčšie objemy a menej prirodzené prsia. Pri operáciách v oblasti tváre, tam takisto - západná, stredná Európa, skôr tá prirodzenosť, v rámci nejakého omladenia. Avšak východná Európa alebo dajme tomu arabský poloostrov a potom aj Ázia, tam ide ani nie o omladzovanie, ale už skôr k premenám tváre. 

Tí ľudia už potom vyzerajú inak ako vyzerali od prírody. Nehovorím, že je to zlé, niekedy to prospeje, keď príroda nenadelila tej krásy veľa. Samozrejme, mnohokrát sú to extrémy. 

Máte aj nejaký osobný tip alebo radu pre ženy, ktoré sa rozhodujú podstúpiť estetickú úpravu, no je to ich premiéra? Na čo by si mali dávať pozor pred tým, než sa rozhodnú zveriť niekomu do rúk?

Za mňa je to vždy veľmi dôležité rozhodnutie. Ono totiž kliník vyrástlo v poslednom období veľa a mnohé z nich nie sú ani komplexné kliniky, že vedia poskytnúť všetko dokopy. Často odbornosť nedosahuje potrebných kvalít a veľa ľudí sa na tom samozrejme chce aj priživiť. 

Takže z mojej strany by som poradil, čo sa týka kliniky - hľadať informácie o tom, či majú licencie vykonávať dané zákroky, ktoré deklarujú, či majú kliniku certifikovanú na to, aby mohli robiť operácie v celkovej anestézii, či napríklad pri jednodňovej chirurgii je tam možnosť zostať cez noc alebo nie. A potom otázky na toho chirurga.

Tam sa treba samozrejme pozrieť na jeho výsledky, referencie na neho a ešte je dobré, aby boli dohľadateľné jeho výsledky, ktoré deklaruje v rámci nejakej inovatívnosti a postupov. Lebo keď len niekto hovorí o tom, čo všetko dokáže, kam sa posúva, ale nikde na odborných fórach sa o tom nehovorí, tak to môže byť trošku podozrivé. 

O tom, že máte skutočne náročné povolanie, niet pochýb. Čo Vám pomáha udržiavať si rovnováhu medzi osobným a kariérnym svetom? 

Ja sa priznám, že mám veľmi intenzívny profesionálny život, baví ma to, ale pri nejakej intenzite sa už človek bojí aby nevyhorel, takže musí mať možnosti na odreagovanie sa. Veľmi rád cestujem, hoci mnohokrát je to cestovanie spojené s pracovnými povinnosťami, kongresmi, konferenciami, kurzami. Keď to ide, snažím sa tam trošku si vyčistiť hlavu a pozrieť sa po okolí. Mám rád aj to, keď mám priestor byť bez ľudí, hoci som veľmi spoločenský človek.

Potom samozrejme aj cestovanie, ktoré nesúvisí s prácou, len trošku spoznávať svet. Určite je dôležité čistiť si hlavu nejakým športom. Za mňa je fajn mať nejaké hobby, kde je človek schopný úplne vypnúť. Našiel som opäť zaľúbenie v rybárčení, ku ktorému ma viedol starý otec a pred pár rokmi som sa k tomu vrátil. Myslím si, že väčšina chirurgov má takéto nejaké hobby, kedy sú úplne mimo tú svoju sociálnu bublinu a toto mi veľmi pomáha.