Myslela som si, že ma čaká žiarivá budúcnosť a svadba. Až dnes vidím, že som ignorovala signály, ktoré značili opak

S Petrom sme sa spoznali cez spoločných priateľov krátko pred dovolenkou. Ako partia sme sa sa vyzbierali a rozhodli stráviť dva týždne v apartmáne pri mori. Už od prvého okamihu mi bol mimoriadne sympatický a zdalo sa, že aj ja jemu. Vyhľadával moju prítomnosť, bavili sme sa spolu a užívali každý jeden okamih. Už vtedy som tušila, že ak by k niečomu malo prísť, nebránila by som sa tomu. Nič sa však nedialo a ja som si tak prestala robiť nádeje. 

Asi týždeň po dovolenke mi pípol mobil. Na chvíľu som zmeravala, keď som zistila, že mi píše Peťo z dovolenky a ešte predtým, než ma vôbec prvýkrát pozval von, som si začala vytvárať vlastné scénare. Bola som ním ako posadnutá. Verila som, že je to tá pravá, osudová láska a že aj on túži po vzťahu tak ako ja. 

Prečítajte si: Na dovolenke som stretla svojho ex: Hoci som tam bola so snúbencom, napokon som domov odchádzala s niekým tretím

Odmietanie pravdy

Všetko išlo síce príliš rýchlo, no mne to takto vyhovovalo. Už po troch stretnutiach sme to oficiálne dali dokopy a užívali prítomnosť toho druhého. Lietala som si na obláčikoch - mala som po boku krásneho chlapa, všetko vyzeralo dokonalo... v skutočnosti to však bolo naopak. 

„Idete tohto roku niekde na dovolenku?'' opýtala sa ma známa jedného dňa na káve a mne došlo, že ja a Peter sme si nič neplánovali. V kútiku duše som dúfala, že ma s touto otázkou prekvapí sám, no keď sa nič nedialo ani pár týždňov pred letom, pustila som sa do organizovania. „Prepáč, ja už mám dohodnutú dovolenku s chlapcami.. ale keď chceš môžeš sa pridať,'' odpovedal mi na margo mojich ponúk a ja som ostala mierne sklamaná. Boli sme spolu už vyše roka a popravde som od neho očakávala viac. Uisťovala som sa však, že všetko je v poriadku - bývali sme spolu, fungovali, klapalo nám to. 

Na dovolenku som samozrejme nešla. Po nej sa však vrátil vymenený a zrazu sekal dobrotu. Brával ma von, venoval mi väčšinu svojho času, jednoducho bol ako vymenený. „Musím ti niečo povedať. Večer sa porozprávame na večeri,'' napísal mi jedného dňa do správy a ja som sa začala tešiť. Možno ma chce požiadať o ruku... 

Nevedela som sa dočkať, a tak som napísala jeho najlepšiemu priateľovi, s ktorým som si dohodla stretnutie. „Už to viem, môžeš mi povedať veci okolo toho, aby som Peťa príliš netrápila,'' začala som konverzáciu celá šťastná. To, čo mi však povedal, ma zlomilo. „No Peťo je s Karinou šťastný, len jednoducho nevedel ako ti povedať, že je koniec. Neber to osobne, ale váš vzťah nebral perspektívne, ale to si si zrejme všimla,'' povedal len tak medzi rečou a ja som sa zrútila. To, čo som mu ospravedlňovala, bola len falošná ilúzia lásky. To, že si so mnou nerobil plány, netrávil so mnou čas mimo domova a fakt, že som poznala len minimum ľudí z jeho okolia, svedčili o tom jednom už od začiatku...