Slovenka Nikola pracuje v Organizácii Spojených národov. Ako sa k tejto práci dostala?

Pracujete na mieste, ktoré je uznávané azda celým svetom. Viete nám povedať ako ste sa tam dostali? Čo tomu prechádzalo?

Ešte počas strednej školy som absolvovala študijné pobyty v USA a v Nemecku, čo mi dalo dobrú jazykovú výbavu a naučilo ma samostatnosti. Po angličtine a nemčine som sa začala učiť francúzštinu. Po skončení som začala súbežne študovať dve vysoké školy - ako denné štúdium som si zvolila právo a ako externé medzinárodné vzťahy. Cez British Law Centre a Cambridge so získala tiež diplom v oblasti anglického práva a práva Európskej únie. 

Aby sa človek dokázal presadiť aj na medzinárodnej úrovni, nie je dôležité len vzdelanie a jazyková výbava, ale aj aj predošlé pracovné skúsenosti a odborné stáže. Povedala by som, že v OSN je to dokonca nevyhnutnosť. Ja som napríklad pôsobila na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Keď sme sa s manželom presťahovali do New Yorku, mala som ambíciu, teda vtedy ešte len sen, získať prácu v Organizácii Spojených národov. Začala som si klasicky rozposielať životopisy a hlásiť sa do výberových konaní. 

Prečítajte si aj: Slovenka Soňa navrhovala interiéry milionárom: Rozhodla sa vrátiť do rodnej krajiny, kde chce ponúknuť to najlepšie

A to sa, ako dnes vidíme, podarilo. Ako vyzerá vstupný pohovor do svetovej organizácie? Čo všetko ste musela absolvovať a aká veľká bola konkurencia?

Na jedno miesto v OSN v New Yorku sa hlási priemerne 600 ľudí, teda konkurencia je obrovská. Ja sama som mala rozposlaných vyše 200 žiadostí a životopisov, kým jedna vyšla. Manžel ma celý čas podporoval, aby som to nevzdala. Bol to náročný proces, ktorý trval niekoľko mesiacov.

V konkurze na právne oddelenie som sa dostala do užšieho výberu. Následne ma pozvali na testy. Jeden sa týkal všeobecných znalostí, práce s textom, môjho úsudku a logiky - toto trvalo približne 3 hodiny. Druhý test preveril moje odborné znalosti a posledným kolom bol osobný pohovor. To som úspešne zvládla, začala som pracovať ako právny asistent a momentálne sa venujem trestným činom zamestnancov OSN a expertov na misiách. Pri celosvetovej konkurencii musí človek naozaj urobiť maximum, nevzdať to, a naviac mať aj štipku šťastia.

Trestné činy zamestnancov? Ako je vôbec možné, že sa niečo také deje?

Zamestnanci OSN často pracujú so zraniteľnými skupinami osôb. Preto by mali svoje funkcie vykonávať v súlade s najvyššími normami morálnej intergrity tak, ako sa to vyžaduje. Musia si byť vedomí svojho postavenia a správať sa profesionálne, nesebecky, nestranne a čestne. Z čisto ľudského hľadiska si myslím, že k trestným činom zamestnancov dochádza preto, lebo nezvládnu svoju zodpovednosť a zneužijú svoje dominantné postavenie. 

V rámci OSN fungujú interné tímy vyšetrovateľov a ku nám, na právne oddelenie, sa dostane finálna vyšetrovacia správa. Spis si naštudujeme, a ak ide o závažné a preukázané obvinenia, kontaktujeme členské štáty, aby začali trestné stíhanie. 

Žiaľ, Organizácia Spojených národov nie je ani prokurátor, ani policajt, a strata zamestnania nie je dostatočnou sankciou. Potrebujeme spolupracovať s členskými štátmi, aby vinníci nezostali nepotrestaní. Dôsledné vyvodzovanie zodpovednosti je kľúčové. 

Ako tento proces nahlasovania vyzerá a čo je vašou úlohou?

Kľúčovým je dobre fungujúci mechanizmus prijímania sťažností, a to najmä v mierových misiách OSN. Je dôležité, aby zamestnanci Organizácie Spojených národov, ako aj občania v hostiteľskej krajine, poznali svoje práva, a vedeli, ako nahlásiť priestupky a trestné činy zo strany personálu.OSN uplatňuje politiku nulovej tolerancie v súvislosti so sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním.

Takéto prípady je možné nahlásiť cez bezpečnú e-mailovú adresu, prostredníctvom telefónnej linky pomoci, pomocou uzamknutej schránky na sťažnosti alebo osobne tímu, ktorý má na starosti správanie a disciplínu zamestnancov. Ktokoľvek môže tiež tieto prípady nahlásiť aj priamo Úradu OSN pre vnútorný dohľad.

Po prijatí takejto správy sa rozbehnú konkrétne procesy v rámci OSN alebo v spolupráci s hostiteľským štátom. Získané informácie sa overujú a ak sa obvinenie preukáže ako odôvodnené, potom sa záležitosť postúpi na vyšetrovanie. Ku mne sa dostane až finálna vyšetrovacia správa.

Táto práca musí byť nepochybne náročná na psychiku. Ako sa s tým vyrovnávate a čo robíte pre svoju psychohygienu?

Musím priznať, že niektoré vyšetrovacie správy nie sú príjemné, najmä ak ide o sexuálne zneužívanie maloletých či vykorisťovanie utečencov. Pochopiteľne, človek po takejto práci potrebuje zmeniť myšlienky, k čomu mi dopomôže dobrá kniha, prechádzka mestom či v prírode alebo šport. V poslednej dobe som si tiež obľúbila behanie. Je to nenáročný a v New Yorku veľmi populárny šport. Okrem toho mi pomáha čas strávený s manželom, rodinou, priateľmi a cestovanie.

Aký je život v New Yorku pre Slovenku? Cítite sa tam ako doma alebo za domov stále považujete  svoje rodné Slovensko?

Po takmer troch rokoch v New Yorku môžem povedať, že sme si už zvykli. Mesto je veľmi dynamické, pre mladých ľudí bez detí ako sme my, poskytuje mnoho možností. Niekedy som z New Yorku unavená, inokedy ma naopak nabíja energiou. Zbožňujem jeho kozmopolitný charakter. Keďže ide o metropolu, niekedy mi chýba väčší kľud a blízkosť prírody. New York je skvelý, ale až za jeho dverami začína „naozajstná Amerika“. Myslím si, že na Slovensku je kvalita života vyššia, neexistujú také priepastné rozdiely medzi obyvateľstvom. V USA často absentuje sociálna pomoc štátu, mnohí ľudia si nemôžu dovoliť základnú zdravotnú starostlivosť - a ani vyššie vzdelanie. Práve toto sa v plnej nahote ukázalo aj počas aktuálnej pandémie koronavírusu. Milióny ľudí naprieč Spojenými štátmi bez zdravotného poistenia si nemohli dovoliť testovanie, čím sa vírus nekontrolovateľne šíril. Až po niekoľkých týždňoch Kongres zaviedol bezplatné testovanie, čo prispelo k situácií, v ktorej sa USA dnes v boji proti COVID-19 nachádzajú. 

Mohlo by vás zaujímať: Darí sa jej žiť americký sen. Šikovná Slovenka Denisa píše scenáre v Hollywoode

Čo je vašim ďalším snom? Čo by ste si chceli v najbližšej dobe splniť?

V tejto ťažkej situácií, kedy sa mesto New York stalo novým epicentrom nákazy koronavírusu, si hlavne želám, aby sme to v zdraví zvládli a aby sme sa čoskoro videli s rodinou a priateľmi doma na Slovensku. Situácia sa mení zo dňa na deň a neviem, kedy a ani ako toto všetko skončí. Dnes viac, ako kedykoľvek predtým, platí staré známe - keď človek povie životu svoje plány, život sa akurát dobre zasmeje. V rebríčku hodnôt bola vždy pre mňa prvoradá rodina. A čo sa týka kariéry, keďže OSN má úrady po celom svete, verím, že sa mi podarí zostať v systéme OSN. Je to veľmi inšpiratívne prostredie a núti ma neustále na sebe pracovať. 

Viete si predstaviť, že by ste sa na Slovensko vrátili?

Aj vďaka práci pre OSN som si uvedomila, aké šťastie mám, že som sa narodila práve na Slovensku. Že som mohla slobodne študovať, vybrať si svoju kariéru, manžela, že mám možnosť cestovať. Tieto veci nie sú pre ženy vo svete vôbec samozrejmosťou. O to viac si to vážim a som za to veľmi vďačná.

Môj manžel pôsobí ako diplomat na Stálej misii Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku. Po skončení jeho vyslania sa plánujeme vrátiť na Slovensko, a pokiaľ  budeme opäť vyslaní do zahraničia, sme pripravení vycestovať do ďalších kútov sveta a dôstojne reprezentovať Slovenskú republiku. Slovensko bude vždy mojím domovom, nech sme kdekoľvek.