Moment, ktorý odhalil, akého muža mám v skutočnosti pri sebe: Čakala ma tvrdá rana pod pás od najbližšieho

Prvotný šok, na ktorý neboli pripravení

„S Radkom sme sa vlastne nikdy nerozprávali o tom, ako by sme reagovali, keby sa nám narodí postihnuté dieťa. Pravdou je, že keď ste mladí a začínate spoločný život, málokto si pripustí možnosť, že sa to skutočne aj môže stať. Skôr sa utešujete, že vám sa to predsa nestane. No osud chcel, že práve nám sa takého dieťa narodí,“ objasňuje situáciu hneď nazačiatku naša čitateľka Saška. S manželom, Martinom, neboli na to vôbec pripravení. Nevedia, či pochybil doktor, prečo sa to nedozvedeli ešte pred pôrodom, avšak ako Saška priznáva, aj keby na to bola pripravená a mala možnosť sa rozhodnúť, ona by na potrat nešla. Keď sa to stalo, bol to obrovský šok. No keď prvotný šok pominul a lekári objasnili novopečeným rodičom celú situáciu a čo môžu vlastne očakávať, zistili, že ich dieťa bude aspoň do určitej miery samostatné a mobilné.

Mohlo by vás zaujímať: Muž mojich snov bol v skutočnostidlhé roky niekým iným:Málokto by reagoval tak ako ja...

Ďalšia rana pod pás od vlastného manžela

Zatiaľ čo Saška si na situáciu začala zvykať a jej synček, Lucas, bol pre ňu aj napriek svojmu postihnutiu obrovským šťastím, správanie jej manžela, Martina, bolo naozaj zvláštne: „Ako sme so synčekom prišli domov, Martin sa na neho ani nepozrel. Odmietal ho prebaľovať, kŕmiť, pomáhať s rôznymi špeciálnymi úkonmi, ktoré boli potrebné pri jeho postihnutí, z práce chodil čoraz neskôr, až celkom večer. Hoci som vedela, že tam nemá čo robiť a určite ten čas, ktorý bol až do večera preč, netrávil v práci. Najskôr som ho nechávala tak, myslela som si, že ja som zvykla na situáciu, v ktorej sme sa ocitli, lepšie, pretože som ho porodila. Myslela som si, že mu dám čas a on si na to postupne zvykne tiež. To som si pomyslela len deň pred tým, ako mi nasledujúce ráno nechal na nočnom stolíku odkaz, že mu je to nesmierne ľúto, ale musí odísť. Tak som prežila ďalší šok, na ktorý som nebola pripravená. Muž, o ktorom som si myslela, že bude pri mne, nás stáť, ma zrazu opustil,“ opisuje Saška ďalej.

Hoci to boli pre našu čitateľku skutočné podpásovky od života, mala našťastie pri sebe svoju rodinu a tá jej so všetkým pomáhala. Ako Saška priznala, vlastne ani nemala kedy za Martinom smútiť, pretože jej syn, starostlivosť o neho, chodenie po rehabilitáciách a nemocniciach, a práca, ktorú si našla aspoň na pár dní v týždni, jej zaberala všetok čas a myšlienky: „Napriek tomu, že Martin ma opustil, mi pravidelne posielal mesačne peniaze, nielen na malého. No bola som v tom aj tak sama,“ dodáva Saška.

Čítajte tiež: Muži s veľkým egom: Niečím nás priťahujú, avšak ani jedna z nás by si takého nechcela vziať a to z tohto dôvodu

Návrat manžela, ktorý sklamal

Ubehlo pár mesiacov a Saška si sem tam na Martina spomenula a v kúte poplakala. Dokonca vraj zúrila, že nebol takým chlapom za akého ho mala. Že sa takto zmýlila. Kládla si to za vinu, no a v tom sa jedného dňa objavil. Vyzeral vychudnutý, utrápený a vôbec nepripomínal toho veselého a rozhodného muža, ktorého si brala: „No ja som už tiež zďaleka nepripomínala to bezstarostné dievča s množstvom plánov, ktoré si myslelo, že jej sa nič zlé nemôže stať a o nejakej lepšej starostlivosti o seba nemohlo byť ani reči. Možno si pomyslíte, že som hrozná padavka, ale hoci som sa na neho hnevala, v kútiku duše mi srdce poskočilo, že ho opäť vidím. Chvíľu sme len tak stáli a pozerali na seba, potom som na neho nakričala, on sa ospravedlňoval a pritom sme obaja plakali. Vraj sa zľakol, že mu nedokáže byť dobrým otcom, že nebude vedieť, ako ho vychovať a zľakol sa, že ho znenávidím aj ja a nakoniec sa aj tak rozídeme. No, keď ostal celkom sám, pochopil, že oveľa viac sa bojí byť bez nás....“ objasňuje Saška.

Neprehliadnite: Bol šialene príťažlivý a ešte k tomu aj romantik: Mal avšak jednu chybu, kvôli ktorej sa po dokonalých mužoch už nepozerám

Druhá šanca

Trvalo to dlho, než mu Saška vôbec dovolila, aby malého videl, a ešte dlhšie než ho k sebe pustila opäť: „Odpustila som mu už dávno, ale bála som sa, že to urobí znova a to by som už nezniesla, prežívať znova to isté. Nakoniec som mu dala šancu. Dnes malý Lucas oslavuje už tretie narodeniny a dokonca čakáme ďalšie. Hoci sa obaja trocha bojíme, veríme, že tentokrát to dopadne dobre. Tiež, keď sa pozriem na to, ako sa z tých dvoch stala nerozlučná dvojka, až sa niekedy cítim nepotrebná, verím, že teraz je už tým mužom, ktorého som si vzala.“

Hoci Sašin príbeh skončil napokon dobre, mnohé to šťastie nemajú, keď muži situáciu, v ktorej by sa mali zachovať chlapsky, jednoducho nezvládnu. Preto je viac než na mieste sa s partnerom rozprávať aj o takýchto veciach, „čo by bolo keby“, pretože aj taký vie byť život...