Kvôli práci som sa odsťahovala do Talianska: Stretla som tam síce muža, ktorý mi dokonalo pomotal hlavu, ale...

Malo to byť len na určitú dobu, tak som si to chcela poriadne užiť 

Odmietnuť pracovnú ponuku, ktorá sa neodmieta, to by urobil asi len blázon. Rovnako si to minulé leto povedala aj naša čitateľka Barbara, ktorá sa kvôli vysnívanej práci v oblasti módy neváhala zbaliť a behom dvoch týždňov si privyknúť na celkom nové prostredie, ľudí, spôsob fungovania aj v súkromnom živote: „Bola som z toho celého vzrušená. Hoci som nebola typ, ktorý by zmeny vítal s otvorenou náručou a takéto radikálnejšie rozhodnutia nerobil na dennom poriadku, povedala som si, kedy ak nie teraz. Tiež som vedela, že som sa ocitla v európskom meste módy, Miláne, len na leto, preto som sa šancu rozhodla nielen využiť, ale si pobyt a prácu aj poriadne užiť,“ rozpráva nám Barbara, ktorú však stretlo niečo viac než len perfektná skúsenosť. 

Mohlo by vás zaujímať: Inštinkt by ste nemali podceňovať: V týchto životných situáciách by ste sa naň mali vedieť spoľahnúť

Stretla som muža a bola presvedčená, že ide len o románik

Barbara žila a pracovala v Miláne už mesiac a ako krásna žena si pomaly zvykala na dennodennú pozornosť zo strany talianskych mužov nielen v práci, ale aj na uliciach. Obzvlášť od jedného muža, majiteľa kaviarne v centre mesta, sa jej dostávalo až nadmieru pozornosti, ktorá jej však bola viac než len príjemná: „Giuseppe bol Talian do špiku kostí a dobre vedel, ako si ženu nielen uctiť, ale aj získať. Cítila som sa počas toho leta pri ňom naozaj výnimočná, aj keď som vedela, že to nemá žiadnu budúcnosť, keďže sa onedlho vrátim domov. Tiež som bola presvedčená, že z jeho strany ide len akýsi flirt, románik,“ pokračuje naša čitateľka, ktorá si to však už v tom čase nechcela priznať, ale pomaly a isto sa do tohto vzťahu zamotávala. 

Čítajtet tiež: Tento typ muža vám zaručene zlomí srdce: Vieme, ktoré tri veci ho prezradia 

Zvažovala som rozhodnutie, od ktorého ma odlákali jeho odpovede 

Čas plynul a ako sa približoval Barbarin odchod, začal ju aj sám Giuseppe prehovárať, aby neodišla. Vraj nech ostane, ako by im spolu mohlo byť ešte krásne a podobne. Čím viac prehováral, tým viac Barbara nad touto radikálnu možnosťou uvažovala: „Keď už som bola viacmenej rozhodnutá, že do toho idem, potrebovala som sa uistiť ešte v jednej veci. A síce, že muž, kvôli ktorému plánujem zmeniť svoj život, za to stojí a že so mnou plánuje aj budúcnosť. No keď som sa ho na to, ako to s nami bude, keď zostanem, spýtala, hovoril stále len o tom, ako si budeme užívať. Keď som sa ho na rovinu spýtala, či je do mňa zamilovaný, hoci povedal áno, necítila som z jeho slov úprimnosť. To ma napokon presvedčilo, aby som sa do tejto radikálnej zmeny predsa len nepúšťala. Na to som mu dala zbohom a na ďalší deň definitívne odišla. Dodnes svoje rozhodnutie neľutujem, pretože Giuseppe pravdepodobne nebol ten pravý a do Milána predsa môžem vycestovať, kedy budem chcieť,“ končí svoje rozprávanie z pobytu v Miláne Barbara. 

Neprehliadnite: Aj láska má svoje medze: Na tieto otázky som si musela odpovedať, aby som zistila, či náš vzťah má budúcnosť