Skutočný príbeh: Túžim po rodine, partner deti nechce, tak som sa rozhodla urobiť toto!
A kameň úrazu často nie je v ženách, ale v ich polovičkách. Muži tento biologický tlkot hodín, kvôli inak nastavenej zvukovej frekvencii, jednoducho nepočujú...
Časy, kedy dievčence rodili v dvadsiatke sú dávno za nami. Počatie dieťaťa sa odkladá a odkladá, až je niekedy príliš neskoro. Trendom dnešnej doby je postíhať všetko čo sa dá, byť v každom kúte sveta, vyskúšať všetky jedlá exotických kuchýň. Príroda ale s týmto trendom nerátala a ŽENSKÉ telo pripravila na počatie dieťaťa medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom. (Mužom je to v podstate jedno, teda čo sa týka biologického vybavenia).
Prečítajte si: Prečo si ženy myslia, že svojich mužov zmenia a prevychovajú na svoj ideál?
Žena prvorodička
Realita dnes je ale taká, že ženy s bruškami vidíme, až keď majú už dávno tretí krížik za sebou a niekedy sa to blíži až k tomu štvrtému a vtedy to ale vôbec nie je ľahké. Ženské telo začína byť po „tridsaťpäťke“ viac unavené. Žena prvorodička, ktorá má okolo dvadsaťpäť rokov, zvláda materstvo oveľa ľahšie, než žena, ktorá sa blíži k štyridsiatke. A to nielen po fyzickej stránke, ale i po psychickej. Ženský mozog je naprogramovaný tak, že s našim dieťaťom si vieme poradiť a pochopiť jeho potreby ľahšie pred tridsiatkou, než po nej. Nie sme také premotivované, prekombinované, pohltené rôznymi metódami, praktikami a radami skúsených kolegýň „treťorodičiek“.
A kameň úrazu často nie je v ženách, ale v ich polovičkách, ktoré tento biologický tlkot hodín, kvôli inak nastavenej zvukovej frekvencii, jednoducho nepočujú...
Zuzana túži po dieťati už viac než štyri roky. Pred nedávnom oslávila Kristove roky a biologické hodiny jej dávajú najavo, že ten správny čas na dieťa už bol pred pár rôčkami. Necíti to tak len z pohľadu biologického, ale aj jej myseľ, v ktorej je už nejaký čas len vidina dieťatka, jej doslova nedá spávať. My ženy si to nevymyslíme, že zrazu chceme dieťa stoj čo stoj. Je to príroda, hormóny, emócie, jedno s druhým.
Mohlo by vás zaujímať: Skutočný príbeh: Nikdy som to nechcela urobiť, no nutkanie prehľadať mu mobil, nám zmenilo vzťah nadobro
Jej partner, ktorý je už ale že naozaj starý chren, dieťa odmieta za každú cenu. V poslednej dobe sa dokonca začal vyhýbať spoločnému milovaniu, pretože vidina splodenia dieťaťa ho desí viac, než poškriabaný lak na jeho Porsche. Presne tak, je zabezpečený. Má úspešnú firmu, vďaka ktorej si môžu dovoliť dovolenky, luxusné večere a drahé kabelky. A týmto sa reálne snaží zakryť Zuzane oči, dokonca jej kúpil psa, a čo sa stalo? Zuzana sa na psa naviazala tak, že mu štrikuje vlnené papuče a spáva s ním v posteli, aj keď má Dunčo štyridsaťosem kilogramov živej váhy.
Nie je to žiadna „sranda"
Všade kde Zuzka príde a nebodaj sa tam zjaví rodina, mamička s dieťaťom, alebo stačí len billboard na „presnidávku“, rozcíti sa, ako keby videla týraného trojnohého psíka, ktorý ľudskou rečou prosí o jednu píškótku. Zuzana za to ale skutočne nemôže. Jej muž, ktorý tvrdí, že ju miluje si život s dieťaťom zatiaľ nevie predstaviť a Boh vie, či si to niekedy predstaviť bude vedieť. Zuzane zatiaľ pomaly, ale isto bije na poplach. Nie tridsaťtri nie je žiadna katastrofa, ale keď si pripočítame rozhodnutie pána „Porsche" a možné mesiace až roky, kým k počatiu príde, nie je to žiadna „sranda“.
Mohlo by vás zaujímať: Dvojice v dnešnej dobe utekajú zo vzťahu do vzťahu: Pravá láska hory prenáša, no existuje ešte vôbec?
Túžim po rodine, no partner deti nechce. Rozhodla som sa s tým NIČ NESPRAVIŤ
Nikto jej do očí nevie povedať, nech si dobre premyslí čo robí, či takýto život, v ktorom sa trápi pre jedinú vec má zmysel, či by nebolo lepšie poobzerať sa po lepších vyhliadkach. Človek je ale tvor návykový, keď si na niečo zvykne, ťažko sa z tej košele vyzlieka. Okrem pohodlia, ktorý má pri svojom partnerovi, sú tam city, rodinné putá, spoločne prežité roky. Zuzane nedokážem ani ja povedať na rovinu, že tento čmeliak je skôr ako lenivý Vilko, než výkonný opeľovač.
Čo Zuzana spraví? Bude čakať ešte pár rokov, kým ju to prestane ale naozaj baviť, zbalí si kufre a zo zlatej klietky odíde. Lenže to už môže byť neskoro. Muži by nemali brať prírodu na ľahkú váhu, a najmä, rodina nie je niečo, čo vás obmedzí, ale niečo, čo vás spraví šťastných.