10 častí tela, ktoré máme najčastejšie zatoxikované: Týmto si svojvoľne škodíme!

 

Ak neberieme do úvahy chronické či vírusové ochorenia, pečeň je najčastejšie zanesená xenobiotikami. Ide o rôzne toxíny, umelé dochucovadlá alebo prísady, ktoré sa dávajú do potravín, éčka, ale patria sem aj lieky alebo alkohol. Škodlivosť pritom nie je závislá ani tak od množstva týchto toxínov, ale od geneticky daných predispozícií jednotlivca a schopnosťou „prebiť“ ich.

Najväčšou hrozbou pre pľúca je nebezpečie v podobe nikotínu. Okrem neho však vplývajú nepriaznivo aj mlieko a mliečne výrobky, predovšetkým tie koncentrované. Na nesprávnu funkčnosť pľúc tiež vplýva zafajčené prostredie, chemikálie, či automobilové prostredie. Stres, depresia, suchý vzuch a vietor sú tiež do istej miery škodlivé a narúšajú úplnosť a rytmus dýchania.

Ako sme spomínali, hrozbou pre pľúca je jednoznčane nikotín, ktorý spôsobuje nielen rakovinu pľúc, ale zároveň tiež obmedzuje prietok krvi do dôležitého orgánu, akým je náš mozog. Sladkosti alebo potraviny s vysokým obsahom fruktózy vplývajú na činnosť mozgu a tiež na pamäť. Rafinovaný cukor je ako droga – jeho pravidelnou a prehnanou konzumáciou si môžete navodiť neurologické problémy.

Srdcovo-cievne ochorenia bývajú často dedičné, no i tak ich vieme ovplyvniť. Ťažkosti opäť pramenia z nesprávnej stravy a nedostatku pohybu. Podobne ako pri zvýšenom cholesterole, aj pri cukrovke chýba telu vláknina, surová zelenina bohatá na nenasýtené mastné kyseliny. Obmedzenie soli je nevyhnutným krokom.

S upchatím ciev súvisí zvýšený cholesterol v krvi. Ide o poruchu metabolizmu tukov, ktoré sa dostávajú aj do ciev a zostávajú nalepené na ich stenách, čím dochádza k upchatiu. Vyprážané jedlá, slaninu, údeniny, tavené syry alebo rôzne sladkosti by ste mali preto obmedziť a vyvážiť surovou stravou a omega-3 mastnými kyselinami.

Nesprávne fungovanie čriev je spôsobené poruchou vstrebávania vody zo stolice a neschopnosťou premeniť ju na tuhé teleso. Tento problém vzniká pri nedostatku vlákniny v tele, chybami, spôsobenými rapídnymi a zle nastavenými diétami alebo vo veľkej miere aj užívaním liekov.

Hlien je do istej miery neodmysliteľnou súčasťou nosovej dutiny, inak by došlo k vysušeniu sliznice a napadnutím baktériami, či vírusmi. Ak však ide o zápal spojený aj s hnisom, väčšinou sme na vine sami svojím neopatrným prístupom. Podceňovanie chladného obdobia a mrazov je najčastejším dôvodom.

Zubný povlak a zubný kaz vzniká v závislosti od osoby a nevzniká zo sladkého, ako sa hovorí. Ide o baktérie, ktoré zostávajú na povrchu zubov a vplyvom času sa z neutrálneho prostredia stane kyslé, čím dochádza ku kazu. Zubný povlak vzniká viac z potravín ako káva, čierny čaj, kečup a samozrejme fajčením.

Disharmónia obličiek sa odráža na našej tvári, konkrétne na vakoch pod očami. Tento problém majú na svedomí najmä jinové potraviny ako sladké cukríky, čokoláda, mliečne výrobky sladené cukrom (rafinovaným) alebo tiež nadmiera príjmu tropického ovocia. Sladené nápoje takisto spadajú do tejto „nebezpečnej“ kategórie potravín.

Málokto si uvedomuje, že koža je najväčším ľudským orgánom. Konzumácia obilnín a škrobovín však vytvára v tele ideálne prostredie pre škrobové molekuly. Tie putujú krvným a lymfatickým obehom a usadzujú sa na stenách vo forme povlakov. Tieto molekuly potom hľadajú inú cestu – cez pokožku, a tak dochádza k tvorbe uhrov, cez ktoré vychádza hnis.