Dom patrí rodine od roku 1918, keď ho kúpil jej starý otec, lekár a poslanec doktor Pavel Blaho. "Ulica odjakživa hostila významné slovenské rodiny. Žili tu Stodolovci, Jurkovičovci, Smrekovci či Gessayovci," s hrdosťou predstavuje dom Eva Blahová.
Byt, rovnako ako celý dom, dýcha umením a históriou. Veď za klavírom nôtil populárne šlágre nielen jej otec, známy spevák Janko Blaho, ale aj rodinný priateľ František Krištof Veselý. Múry domu sú tak doslova nasiaknuté hudbou. "Takéto veľké priestory, aké sú u nás, spevákom vždy vyhovovali pre dobrú akustiku. Preto u nás umelci tak radi muzicírovali," hovorí.
Pracovňa starého otca Eva Blahová otvára dvere do pracovne, ktorú si masívnym, tmavým nábytkom zariaďoval ešte jej starý otec. "Toto je ťažisková miestnosť celého bytu a takto je zariadená už zhruba 90 rokov. Odohrávali sa v nej všetky dôležité udalosti či rozhodnutia. Prijímajú sa tu návštevy, oslavujú Vianoce, svadby či krsty," vyratúva speváčka. Neprehliadnuteľným kúskom v miestnosti je veľké krídlo, na ktoré je speváčka zvlášť hrdá. "Otec zozbieral a za týmto klavírom upravil okolo 1 200 ľudových piesní. Tento nástroj (Petrof z roku 1918) sprevádzal veľa známych spevákov - Rudolfa Petráka, Vladimíra Atlantova, György Melisa, Pjotra Beczala, Gabrielu Beňačkovú či Magdalénu Koženú. Všetci títo umelci stáli na pódiu Metropolitnej opery v New Yorku. Aj preto ho chcem uchovať čo najdlhšie a na bežné hranie som kúpila ešte jeden klavír."
Dom plný ľudí
Aj hosťovská izba je zariadená nábytkom, ktorý má pre speváčku zvláštnu, rodinnú hodnotu. Stále jej pripomína ľudí, ktorí ho používali. "Nábytok je po strýkovi môjho otca, doktorovi Ľudovítovi Okánikovi. V rokoch 1923 - 1929 bol starostom Bratislavy a po jeho smrti ho dostala rodinná kuchárka, od ktorej som nábytok kúpila a nechala kompletne zrekonštruovať," spomína Eva Blahová. V izbe ešte v období jej detstva otec často ubytúval študentov, ktorí prišli do Bratislavy. "Popri kariére speváka otec učil aj na vysokej škole. Bol mimoriadne spoločenský a priateľský a v rovnakom duchu vychovával aj nás. Dvere v našom dome boli stále otvorené. Či už pre priateľov, študentov alebo príbuzných."
Tichá noc z gramorádia
Aj v spálni je skrytý vzácny kúsok - gramorádio, na ktorom si speváčka občas prehráva staré platne. "Otec nahrával svoje polky a foxtroty v tridsiatych rokoch v Berlíne na platne Esta (asi 60 nahrávok). Takýmto spôsobom nahral aj Tichú noc, ktorú si s rodinou zvykneme na gramorádiu pustiť vždy na Vianoce," hovorí a pokračuje: "Mám aj zbierku prvých platní Karla Gotta či Voskovca a Wericha, ktoré sa dajú prehrávať len na tomto gramorádiu. Navyše, ide aj o pekný kus nábytku, a tak ho opatrujem."
Miesto na relax
V kontraste s ostatnými izbami je zariadená speváčkina relaxačnú miestnosť, ktorá sa nesie v jasných farbách. Ako hovorí, práve tu pripravuje svoje telo a ducha na prácu. "Chcela som mať v byte aj svetlú miestnosť, lebo takéto farby človeka povzbudia." Pri jej zariaďovaní sa nechala inšpirovať filozofiou feng-šui. "Tá hovorí, že izba, kde chce človek relaxovať, nemá byť zaprataná nábytkom. Má dýchať a byť vzdušná. Ja tu navyše aj cvičím pilates, alebo posilňujem s činkami, a tak potrebujem priestor."
Aké je bývanie vašich snov?
"V tomto ohľade som šťastný človek. Nikdy som netúžila natrvalo opustiť tento dom, mám tu korene. Keď zatúžim odísť z Bratislavy, idem do Skalice, kde máme veľký dom, a najmä záhradu. Je tam pokoj. V lete sme tam zvykli tráviť celé dva mesiace, tento rok sme tam po prvý raz prežili aj vianočné sviatky."
Naj vecička v dome:
"Busta mojej prababičky patrila otcovi. Svojich starých rodičov mal veľmi rád, často na nich spomínal a ja som k nim tiež akosi priľnula. Ide o sadrový odliatok, ktorý pochádza od sochára Františka Uprka. Pod bustou je vždy položená vyšívaná dečka, pretože moja mamička mala veľkú záľubu v ručných prácach. Jej dečky sú rozložené po celom byte. Navyše, jednu mi vyšila a darovala aj moja bývalá žiačka z VŠMU Zdena Studenková, keď som ju pripravovala na jej prvý muzikál Pokrvní bratia."
Zdroj: Nina Bacharová pre Pravdu,
Foto: Robert Hüttner, Pravda
