Odstupné: Máte nárok na dva, tri či viac platov?

Odpovede na základné otázky o odstupnom nájdete v názorných príkladoch.

1. Nárok na odstupné
Otázka: Za akých podmienok má zamestnanec nárok na odstupné?
Odpoveď: O odstupnom hovorí paragraf 76 Zákonníka práce. Odstupné je jednorazový príspevok, ktorý je formou satisfakcie za stratu zamestnania bez vlastného zavinenia. Zamestnanec má naň nárok v prípade, že končí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písm. a), teda zamestnávateľ alebo jeho časť sa ruší alebo premiestňuje, alebo ide o § 63 odsek 1 písm. b), teda zamestnanec sa stane nadbytočným alebo nastane situácia, že zamestnanec už zo zdravotných dôvodov nebude schopný vykonávať doterajšiu prácu (§ 63 odsek 1 písm. c).
Príklad: V dohode o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce nie je zmienka o dôvodoch výpovede, aj keď v skutočnosti išlo o organizačné zmeny. Po uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ odmieta zamestnancovi poskytnúť odstupné s poukazom na znenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce. V prípade súdneho sporu zamestnanec nebude na súde úspešný z dôvodu, že poskytovanie odstupného pri skončení pracovného pomeru sa viaže na výpoveď zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Dobre si teda pozrite, čo máte uvedené ako dôvod výpovede, inak sa môžete o odstupné pripraviť.

2. Vyššie odstupné
Otázka: Môže zamestnávateľ vyplatiť aj vyššie odstupné, ako stanovuje Zákonník práce?
Odpoveď: Áno, je to možné, môže sa to schváliť napríklad v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo o tom môže zamestnávateľ rozhodnúť sám.
Príklad: Zamestnávateľ sa v kolektívnej zmluve zaviazal, že po uplatnení výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce poskytne odstupné v sume štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnanec odpracuje najmenej päť rokov, poskytne mu zamestnávateľ odstupné v sume šesťnásobku priemerného mesačného zárobku. Počas krízy však zamestnávateľ odmietne toto ,,nadštandardné" plnenie a chce vyplácať odstupné podľa Zákonníka práce, paragrafu 76 odsek 1. Argumentácia zamestnávateľa je nesprávna, zamestnávateľ je povinný plniť dohodnuté ustanovenie kolektívnej zmluvy.

3. Výška odstupného
Otázka: Čo sa započítava do odpracovaných rokov? Je výška odstupného potom rozdielna?
Odpoveď: Pri skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak vo firme odpracoval menej ako päť rokov. Zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu.
Príklad: Zamestnanec po doručení výpovede zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti si nárokuje od zamestnávateľ odstupné vo výške najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že u zamestnávateľa odpracoval šesť rokov, z toho štyri roky v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou a dva roky na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnancovi nepatrí odstupné v požadovanej výške z dôvodu, že do trvania zamestnania sa započítava len pracovný pomer. Ustanovenia Zákonníka práce o poskytovaní odstupného sú upravené v systematickej časti pracovného pomeru a na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ich nemožno použiť.

4. Dva alebo tri platy?
Otázka: Ako sa počíta odstupné, keď je dĺžka zamestnania ,,na hrane"?
Odpoveď: Rozhodujúca je právna účinnosť výpovede.
Príklad: Zamestnávateľ uplatní voči zamestnancovi výpoveď podľa § 63 odsek 1 písm. b), teda zamestnanec sa stane nadbytočným. Pri rozhodovaní o poskytnutí odstupného vzhľadom na obdobie zamestnania pracovníka vo firme treba brať do úvahy čas, keď je výpoveď zamestnávateľa doručená zamestnancovi, t. j. keď výpoveď zamestnávateľa nadobudne právnu účinnosť, a nie keď začne plynúť výpovedná doba.

5. Vyplatenie peňazí
Otázka: Dokedy musí zamestnávateľ odstupné vyplatiť?
Odpoveď: Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy. Je tu však aj poznámka, že zamestnávateľ sa môže s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného dohodnúť aj inak.
Príklad: Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodne, že výplatu odstupného po skončení pracovného pomeru uskutoční po častiach. Takýto spôsob vyplatenia odstupného je v súlade so Zákonníkom práce, pretože zákon výslovne ustanovuje, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom na výplate odstupného dohodnúť aj inak.

Zdroj: jpa, Zákonník práce, komentár s príkladmi
Foto: SHUTTERSTOCK