Výtvarník Marek Ormandík má rád Paríž

To už vlastne ani nie sú návštevy. Prenajmem si na mesiac-dva ateliér a potom maľujem, čítam, popíjam, pozerám výstavy, a najmä sa motám po meste. Paríž je môj vysunutý domov."

Záhrady a parky
Moja prvá cesta v meste vždy smeruje do Tuileries. Kúpim si bagetu a prechádzam sa v tejto obrovskej zeleni, ktorá je však rozumne posiata voľne presúvateľnými stoličkami. Únava nehrozí. Už aj preto, že tu nechýbajú záhradné reštaurácie. Dám si kávu a pomalým krokom kráčam okolo súčasných skulptúr a malých kolotočov k jednému zo štyroch okolitých múzeí. Môžem sa rozhodnúť pre Louvre, zrekonštruovanú Oranžériu, Jeu de Paume alebo Orsay. Nedá sa zle vybrať.

Múzeá a galérie
Sú hlavným dôvodom mojich návratov do Paríža. Mal by som chuť vojsť do Louvru. Ale len na skok. Baví ma, že aj múzeum s takou rozsiahlou zbierkou robí premenné výstavy. Naposledy som sa potešil maľbami čínskeho Francúza Yan Pei-Minga. Nikdy nevynechám Picassovo múzeum. A tiež Musée Bourdelle. Už z princípu. Rád sa stratím v "bermudskom" trojuholníku Múzeum moderného umenia mesta Paríž, Palais de Tokyo, Quai Branly. Krásne výstavy bývajú v Grand Palais, aj pre mňa novej Pinacothéque (napríklad Soutine)… A čo tak prehliadka malých súkromných galérií?

Pompidouovo kultúrne centrum
Toto miesto som vyňal z kategórie múzeá. Okrem skvelých výstav ponúka na dvoch poschodiach rozloženú "stálu" expozíciu moderného a súčasného umenia. Zájsť si len tak v rámci prechádzky medzi Rouaulta, Balthusa, Dubuffeta či Sauru, Baselitza alebo Dumasovú, to sa mi na Slovensku nikdy nepodarí. Preto tu korzujem pomerne často. Exteriérovými schodmi sa popri knižnici vyveziem pozrieť výstavu alebo len vyhliadku na mesto. Potom si posedím vo výborných čiernych kreslách pri Baconovi. Zájdem do dizajnového obchodu a tiež oproti do úžasného kníhkupectva. Pekné popoludnie. V Pompidou. A aby som nezabudol, celá budova je umiestnená v pešej zóne plnej skvelých kaviarní.

Mestská štvrť Marais
Mám rád aj iné štvrte: Latinskú, Luxembourg alebo aj La Defense. Marais je mi však najbližšia. Jednak vždy bývam na jej okraji, takže ňou musím prechádzať, aj keby som nechcel. Ale predovšetkým je to sympatická, uvoľnená časť mesta. Žijú tu vedľa seba domorodí Parížania, ortodoxní Židia, Číňania, Poliaci… tiež je to obľúbené miesto homosexuálov. Malé galérie, múzeá (Picasso, Carnavalet), kaviarne, čudné obchodíky, kníhkupectvá, malé aj veľké námestia (Place des Vosges)… Čistá krása.

Kaviarne
Najmä tie, ktoré majú pár stolíkov aj pred dverami. Takže takmer všetky. Nemám obľúbenú kaviareň. Naopak. Teším sa, keď si nájdem novú, neodskúšanú. Sedieť pri horúcej káve alebo červenom víne a obzerať si okoloidúcich – to mi ide. Občas mi už však francúzske víno neberie. Vtedy využijem dobrý tip od kamarátky Jany. Reštaurácia O’Neil neďaleko kostola Saint-Sulpice. Vlastné pivo, flámske placky, jednoducho zmena.

Parížske ostrovy
Sú pre mňa úplným stredom Paríža. Najmä menší – Ile St-Louis. Na počudovanie, ten je takmer bez turistov. Pri mojich občasných záchvatoch chudnutia absolvujem takúto trasu: metrom sa odveziem dve zástavky do Jardin des Plantes – krásnej záhrady s malou zoo. Tam si chvíľu pobehám. Som jasne najpomalší. Rovnakým komótnym klusom sa potom vraciam popri rieke domov. Za behu si prezerám jemne zdevastované sochárske múzeum pod holým nebom. Ihriská plné zanietených pingpongistov. Vidím aj opaľujúcich sa Parížanov na brehu Seiny (aj v zime). Prejdem krátkym mostom na ostrov. A tam si s dobrým pocitom kúpim bagetu a dva koláče. Zajtra začnem chudnúť znova.

Metro
Neviem, prečo ho tak obľubujem. Je tam zápach. Nie je vidieť mesto. Občas tlačenica. Azda ho mám rád kvôli rozmanitým ľuďom. Najmä miešancom. Tí sú tam naozaj krásni.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: Michal Ormandík (fotografie vznikli počas tvorivého pobytu Mareka Ormandíka v parížskom ateliéri vo februári 2008)