Výhody pre zamestnancov? Občas sú to vyhodené peniaze

Občas sa však stane, že sú to iba zbytočne vyhodené peniaze, pretože tie benefity, ktoré firma zvolila, zamestnancom nevyhovujú. Vo väčšej firme nájsť jeden benefit, ktorý by vyhovoval všetkým, je jednoducho nemožné.

Rôzne záujmy podľa veku
Napríklad mladým a slobodným zamestnancom vyhovujú viac príspevky na športové či kultúrne vyžitie. Starší zasa skôr ocenia príspevky zamestnávateľa na doplnkový dôchodok. Najlepšie preto je, ak zamestnanec dostane na výber a môže si zvoliť taký benefit, ktorý pre neho bude mať zmysel. Osvedčený je v tomto prípade tzv. cafeteria systém. Zamestnanec si môže počas roka vyčerpať určitý pridelený počet bodov a je na jeho rozhodnutí, ako ich minie. Vyberá si z ponuky len tie benefity, o ktoré má záujem.

"V spoločnostiach, kde aplikujú cafeteria systém, majú zamestnanci možnosť výberu benefitov. Väčšinou sa tak deje vo veľkých firmách, kde pracuje široké spektrum zamestnancov z pohľadu veku, vzdelania, sociálneho zabezpečenia a podobne. Každá z týchto skupín zamestnancov má iné sociálne potreby a preto preferuje iné spektrum benefitov," vysvetľuje Miroslav Dravecký, mzdový analytik spoločnosti Profesia.

Cafeteria systém prišiel na Slovensko spolu s postupným investovaním zahraničných spoločností do podnikov na Slovensku, predovšetkým z USA. Zavádzanie tohto systému odmeňovania má dlhodobejší trend, no jeho „boom“ nastal v rokoch 2007-2008. "Dopady hospodárskej krízy na popularite cafeteria systému nič nezmenili – zamestnávatelia však boli z dôvodu znižovania nákladov nútení obmedziť rozpočty na niektoré výhody, ktoré zamestnanci prostredníctvom tohto systému čerpali," hovorí.

Výdavky na benefity klesli na polovicu
Kým napríklad v roku 2008 bolo na zamestnanca vyčlenených 15 000 Sk (cca 500 €), v súčasnosti sa táto suma prepadla minimálne na polovicu. Zároveň však treba povedať, že spoločnosti pristupujú k obmedzovaniu nákladov na benefity rôzne podľa úrovne pozície či kategórií zamestnancov. Inak sa zníženie rozpočtu prejavilo u robotníkov a inak u špecialistov či manažérov.

"Podľa prieskumu platov Merces.sk, ktorý sleduje aj poskytovanie finančných a nefinančných benefitov badať pokles respondentov, ktorí disponujú niektorým zo 14 sledovaných benefitov. Zamestnanci medzi tretími kvartálmi 2008 a 2009 najviac prišli o ich vzdelávanie, menej sa poskytujú nápoje na pracovisku a spoločnosti taktiež šetrili na príspevkoch pre dôchodkové sporenie," uviedol Dravecký.

Poskytovanie benefitu závisí od veľkosti spoločnosti. Tie väčšie preferujú vzdelávanie zamestnancov, menšie firmy uprednostňujú poskytovanie nápojov na pracovisku zadarmo. Vo všeobecnosti však platí, že čím väčšia spoločnosť, tým širšie spektrum benefitov poskytuje a aj väčšie percento zamestnancov nimi disponuje.

Napriek tomu, že sú cafeterie administratívne náročnejšie a nákladnejšie, majú väčší efekt. Najmä v čase recesie sa firmám oplatí nemíňať peniaze na niečo, čo zamestnanci aj tak neocenia.

Text: jpa pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK