Čaká vás po väčšej pracovnej pauze comeback?

Izolácia chráni, ale aj obmedzuje

S novým začiatkom po dlhšej odmlke sa v človeku rodia pochybnosti rôzneho charakteru. Monika Herdová, trénerka pre manažérov a riadiacich pracovníkov zo spoločnosti Rogeriana má v tomto s ľuďmi svoje skúsenosti: "Najčastejšie sa stretávam u klientov v tejto súvislosti s neistotu v seba, vyplývajúcou z nedostatku spätných reakcií od iných ľudí. Jednoducho človeku nestačí že vymyslí "kreatívne dielo", potrebuje, aby to dielo niekto prijal. Čím viac ľudí pravdivo oceňuje námahu a nasadenie človeka, tým viac rastie jeho sebadôvera a sebaistota. A čím dlhšie je človek "proti svojej vôli" osamotený, tým silnejšie vníma akúsi prázdnotu, pocit, že nie je potrebný. Narastajú jeho pochybnosti o sebe a tým aj návrat do pracovného kolektívu sa predlžuje. Ide o zvláštny jav, kedy ho izolácia "chráni" pred neistým vstupom do zamestnania, na strane druhej čím dlhšie trvá, pochybnosti o sebe narastajú a bludný kruh sa uzatvára. Riešenie vidím v odvahe vystúpiť z bludného kruhu von.

Každý sa môže začleniť, ak chce
Spomenuté problémy môžu ľudia rozdielne vnímať. Odborníčka na osobnostné poradenstvo vraví: "Muž ako zabezpečovateľ rodu potrebuje cítiť, že môže používať svoju silu a tým zabezpečiť svojich najbližších. Dlhodobá izolácia ho môže zneistiť natoľko, že upadne do apatie a straty chuti rozvíjať komunikáciu úplne. Vtedy potrebuje, aby mohol spočinúť v bezpečí pochopenia a porozumenia. Ak absolventi plní ideálov a chuti pracovať nemôžu svoje nadšenie premeniť na kvalitné pracovné dielo, často zapochybujú aj o význame školy, ktorú si zvolili. Na strane druhej, aj ten najkvalitnejší VŠ diplom nechráni dlhoročného pracovníka pred smútkom z poznania, že jeho pracovné zanietenie a oddanosť už nie sú adekvátne ohodnotené. Myslím si, že vek ani pracovná pozícia nerozhodujú o úspešnosti začlenenia sa, ale prežívanie človeka, ktoré považujem za najvernejší zdroj pri pochopení takto izolovaného človeka."

Potrebujeme skupinu, aj slobodu
"Človeka považujem za jedinečného a neopakovateľného. Aby človek svoju jedinečnosť mohol vnímať, potrebuje byť medzi ľuďmi. Musíme sa od seba odlišovať a zároveň byť vnímaní prostredím, aby sme boli šťastní. Potrebujeme skupinu, aby sme mohli byť spoločne a zároveň slobodu, aby sme mohli naplniť predstavu o osobnom šťastí. A aj keby sme sa uzatvorili do samoty a žili uzatvorene, potrebujeme byť prijímaní, akceptovaní a mať pocit že sme súčasťou spoločného diela. Pocit prijatia si nemôžeme dať sami. Ten nám môže dať iba druhý človek, alebo skupina," dodáva Monika Herdová.

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk  
Foto: SHUTTERSTOCK