Sánkovačka pod zámkom ako v rozprávke

Smolenice sa oplatí navštíviť na jar. Vtedy je pri plnej sile jediný malokarpatský vodopád v doline Hlboča, ktorý býva väčšinu roka bez vody. Ale do Smoleníc je dobré prísť aj v lete. Len v júli a auguste býva sprístupnený pre verejnosť Smolenický zámok, jeden z najmladších a najkrajších zámkov na Slovensku. A vynikajúco sa dá v horúcom lete ochladiť v jaskyni Driny, jedinej sprístupnenej jaskyni v západnej časti krajiny. No a v jeseni vyzerá Smolenický zámok obklopený malokarpatskou prírodou naozaj ako z rozprávky. Ale chodiť do Smoleníc v zime?

Stovky návštevníkov prichádzajú víkend čo víkend na parádnu sánkovačku rovno pod zámkom. Zaparkovať auto je potrebné už pri kostole, pravda, ak je ešte voľné miesto. Potom stačí prejsť len pár desiatok metrov po zámockej ceste, ktorú vyasfaltovali ešte v roku 1961 tesne pred návštevou predsedu vlády Sovietskeho zväzu Nikitu Chruščova. No a hneď vedľa cesty čaká na najmladších aj ich rodičov naozajstný sánkarský raj. Vedia o ňom nielen Trnavčania, ale aj návštevníci z Bratislavy a ďalších miest v širokom okolí. Na stráne pod zámkom sa pomestia aj stovky amatérskych sánkarov.

"My Trnavčania nemáme veľmi na výber. U nás je najvyšším kopcom skládka komunálneho odpadu za mestom, tak musíme za sánkovačkou vyraziť niekam preč. Do Smoleníc je to na skok a podmienky na sánkovanie sú tu ideálne," vysvetlil dôvod návštevy Smoleníc Peter Jančovič, ktorý sa na svahu bláznil s celou rodinou. Vaculovci chodia do Smoleníc z hlavného mesta. "Je to hodinka cesty, takže v pohode. Stačí sa pozrieť na to prostredie a každému musí byť jasné, prečo sem chodíme," skonštatovala Marta Vaculová.

O tom, že sánkarom sa zo svahov odchádza ťažko, svedčia aj spontánne organizované večerné podujatia. Sánkari si vyznačia trate sviečkami alebo kahancami a tma nie je nijakou prekážkou. Komu by len sánkovanie nestačilo, tomu Smolenice ponúkajú aj viac.

Spod zámku sa dá príjemnou prechádzkou prejsť do zaujímavého prírodného útvaru, ktorým je dolina Hlboča. Trasa je dobre vyznačená turistickými značkami, ale stačí sa držať vyšliapaného chodníka a nikto nemôže zablúdiť. Deväťmetrový vodopád je momentálne spolovice zamrznutý, čo mu len pridáva na jeho kráse. Cez dolinu sa dá dostať naspäť do dediny, príjemná túra trvá len asi hodinu, zvládnu ju aj deti. Hlboča je od roku 1995 národnou prírodnou rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany.

Smolenice ponúkajú aj výhľad zo Zárub (768 metrov), najvyššieho vrchu Malých Karpát. "Cesta tam aj naspäť nám trvala bez ponáhľania štyri hodiny, chodník je celkom slušne vyšliapaný," informovali premrznutí bratia Michal a Karol Šteigerovci. Sú domáci, takže na Zárubách neboli prvýkrát. Na samom vrchole je slovenský dvojkríž, ktorý je v týchto mrazivých dňoch celý obalený ľadom.

Jedným z najnavštevovanejších miest v Smoleniciach je jaskyňa Driny, v týchto mesiacoch je však šliapanie do kopčeka z rekreačnej oblasti Jahodník k vchodu zbytočné. Jaskyňa spí zimným spánkom, pre verejnosť ju otvoria až na jar. Hneď vedľa kostola sa na vŕšku Molpír nachádzajú stopy po halštatskom hradisku aj s popisom na náučných tabuliach. Návštevu je však tiež lepšie nechať na jarné či letné obdobie.

Ale keď už budete pri kostole, zastavte sa aj na miestnom cintoríne. V jeho zadnej časti je hrobka rodu Pálffyovcov, vďaka ktorým sa môžu Smolenice pýšiť svojou dominantou - rozprávkovo krásnym zámkom. V časoch, keď sa ešte na Slovensku nakrúcali filmové rozprávky, bol zaujímavou kulisou pre nejednu z nich. Už viac ako polstoročie patrí zámok Slovenskej akadémii vied, verejnosť môže dovnútra len cez letné prázdniny.

Hľadali poklad, objavili jaskyňu
Smolenickí mládenci hľadali v malokarpatských lesoch poklady, namiesto nich objavili jaskyňu. Tak opisuje objavenie jaskyne Driny dlhoročný smolenický učiteľ a amatérsky historik, dnes už nebohý Štefan Jastrabík. Po prvej svetovej vojne bol už prístup do pánskych lesov voľnejší a tak sa mládenci rozhodli poobzerať sa po pokladoch, ktoré mali v skalných dutinách a podzemných dierach zanechať Jánošikovi a Hrajnohovi hôrni chlapci.

Vnútro Havranej skaly malo skrývať rozprávkový poklad, ktorý chodili hľadať dobrodruhovia zo širokého okolia. Smoleničania vedeli, že najviac záhadných dier skrýva vápencovo-krasový výbežok, ktorý volali Drinkový vrch. Názov súvisel s drienkami, ktoré na mieste rástli. Najstarší dedinčania podľa Jastrabíka spomínali, že ako prví sa odvážili spustiť do dier nemeckí vojaci, ktorí v tých miestach v roku 1866 počas prusko-rakúskej vojny táborili.

V roku 1920 sa začali čoraz viac o diery zaujímať smolenickí chlapci, ktorým radil od nich o dosť starší Štefan Banič, v tom čase už známy ako vynálezca padáka. V roku 1929 sa rozhodla skupina vyčistiť záhadnú dieru v Drinkovom vrchu a pozrieť sa na jej dno. Práce na odstraňovaní zátarás išli ťažko, mládenci však tušili, že za vstupnou dierou môžu byť rozľahlejšie priestory, ktoré len čakajú na svojich objaviteľov. Po týždňoch driny sa im podarilo dostať až do hĺbky 36 metrov. Prví sa na dno dostali Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorí sú skutočnými objaviteľmi jaskyne Driny. Ako to už v živote býva, objavenie jaskyne sa neskôr pripisovalo známejšiemu Štefanovi Baničovi.

Jaskyňa bola pre verejnosť sprístupnená v roku 1935. Ešte predtým musel byť výbušninami vytvorený iný vstup do jaskyne, ktorý sa používa dodnes. Aj keď v okolí Smoleníc je jaskýň oveľa viac, Driny sú široko-ďaleko jedinou sprístupnenou jaskyňou. Počas zimných mesiacov je táto národná prírodná pamiatka zatvorená, pre turistov ju otvárajú až v apríli.

Kde sa môžete najesť
Kto sa chce parádne najesť v historickom objekte bývalej pálffyovskej kúrie, mal by zaklopať na dvere Reštaurácie Pálffy (www.restaurantpalffy.sk) v samom centre dediny. Terajší majitelia vyše dvestoročnú budovu, ktorá v minulosti naozaj patrila rodu Pálffyovcov, vzkriesili z ruín.

Dobre najesť sa dá aj v Havran pube (www.havran-pub.sk), v pizzerii Halenár (www.halenar.net) alebo pizzerii Eden (www.pizzaeden.sk).
Smolenickou klasikou je reštaurácia K + H, v dedine je ešte niekoľko reštaurácii, väčšinou na hlavnej ulici.

Kde sa môžete ubytovať
Ubytovacie kapacity sú aj na Smolenickom zámku (kcsmolenice.sk), sú však vyhradené skôr pre kongresové podujatia ako pre bežných turistov. Turisti musia skúsiť šťastie v hoteli Solmus (www.hotelsolmus.sk) alebo v rekreačnej oblasti Jahodník (www.jahodnik-skarbak.sk).

V dedine sa objavujú aj prvé lastovičky v podobe malých penziónov, ktoré ponúkajú ubytovanie vhodné pre turistov. Jedným z nich je penzión U Kumana (www.penzionukumana.sk), ktorý má okrem ubytovacej časti aj vychytenú reštauráciu.
 
Text: Pavol Machovič pre Pravdu
Foto: Pavol Machovič pre Pravdu