Tip na valentínsky víkend: Svahy plné pohody aj romantiky

"Počasie je teraz veľmi priaznivé, príjemné, aj podmienky sú dobré, upravené na lyžovanie. Žiadny nafúkaný sneh, ale celá oblasť je zasnežená ako v rozprávke," pozýva do kysuckej obce jej starosta Jozef Masnica. Makov má možnosti na zjazdové lyžovanie, snoubording a bežecké lyžovanie hneď v dvoch lyžiarskych strediskách a nie sú to nijaké dedinské vleky. "Ak nerátam menšie strediská a Pezinskú Babu, sme zrejme prvá oblasť pre lyžiarov v smere od Bratislavy a chodia k nám aj návštevníci z Českej republiky," hovorí starosta. Svojou polohou Makov ponúka česko-slovenskú lyžovačku, obe zimné strediská sú blízko hranice s Českou republikou v pohorí Javorníky.

Pohodová lyžovačka pre rodinky s deťmi
 Lyžiarsku sezónu začali v stredisku Ski Makov, ktoré je asi 3 kilometre od centra dediny, pred Vianocami a tak, ako aj všetky slovenské strediská, na umelom snehu. "Vďaka zasnežovaniu sme mohli spustiť sezónu, ktorá podľa počasia a podmienok trvá zvyčajne do konca marca," hovorí Stanislav Vlkovič zo strediska Ski Makov. Od Vianoc však pribudol najmä prírodný sneh a v prevádzke sú všetky tri vleky aj svahy, pričom najdlhšia Poma má takmer 1,5 kilometra a premáva aj detský vlek v malom zábavnom parku. "Myslím si, že tie podmienky na lyžovačku sú teraz najlepšie a bolo by dobré, keby počasie vydržalo aj na jarné prázdniny," uviedol po nedeľnej lyžovačke Peter Hlaváč. Od tohto týždňa stredisko, ktoré sa službami a ponukou skipasov orientuje na rodinnú lyžovačku, rozšírilo aj večerné lyžovanie na 5 dní v týždni od utorka do soboty. Zjazdovky sú označované ako stredne ťažké a ľahké. Z parkoviska sa predovšetkým najmenší návštevníci strediska ponáhľajú na prieskum ľadového hradu, ktorý je najmä dielom miestneho rezbára, ktorý je zamestnancom strediska a na starosti má úpravu zjazdoviek na ratraku.

V klimatických kúpeľoch na lyžiach aj bežkách
Tam, kde sa iné slovenské zjazdovky končia, tu sa ešte len v nadmorskej výške 900 metrov nastupuje na vleky, ktoré vytiahnu lyžiarov na zjazdovky v Makove - Kasárňach. Prvý vlek bol v stredisku, ktoré je asi 13 kilometrov od centra dediny, už v roku 1951. Dnes sú na severných svahoch najvyššieho vrchu pohoria Veľký Javorník (1 071 m n.m.) tri vleky, z toho je jeden pre začiatočníkov. Väčšina ubytovacích kapacít je priamo na svahu. "Keď sa vydarí počasie, lyžiarska sezóna trvá od Vianoc až do Veľkej noci. Skúsenosti sú také, že aj marcová lyžovačka je veľmi dobrá, dni sú dlhšie, slniečko je už vyššie. Super v tejto oblasti je klíma," konštatuje Vladislav Vařák zo strediska Zóna Snow Makov - Kasárne. Horská oblasť má pre veľmi kvalitné ovzdušie naozaj pridelený štatút klimatických kúpeľov. "Bonusom je upravovaná 13-kilometrová bežecká trať cez hrebeň Javorníkov," dodal Vařák. Lyžiarske zjazdovky sú vhodné pre náročných lyžiarov aj začiatočníkov. Názov Kasárne fakt súvisí s kasárňami. Rekreačná oblasť bola v minulosti pôvodne strážnym miestom na hranici s Uhorskom. V roku 1833 tu vybudovali ubytovne pre vojakov, ktorí za vtedajšej epidémie cholery na Slovensku strážili hranice, aby sa nákaza nerozšírila na Moravu.

V makovských strediskách je podľa starostu Masnicu pohodová rodinná aj romantická lyžovačka. Oficiálne štatistiky udávajú 500 lôžok v obci, na privátoch, v ubytovniach, penziónoch a horských hoteloch.

Stredisko Ski Makov
denné lyžovanie od 9. do 16. h
večerné lyžovanie utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota od 18. do 20.30 h
viac informácií: www.skimakov.sk

Stredisko Zóna Snow Makov - Kasárne
denné lyžovanie od 9. do 16. h
večerné lyžovanie streda, piatok, sobota od 18.30 do 21. h
viac informácií: www.zona-snow-makov.sk

Slovenské čierne zlato vyviera na Kysuciach
V Korni nežijú ropní magnáti, ale ani nečmudí rafinéria. Na mieste nie sú ani odvážne reči o bohatých ropných objavoch, či dokonca prirovnania Kysúc ku Kuvajtu. Nie je tam ropný gejzír, ale len ropný prameň, ktorý vyviera zo zeme. Teraz je to len akýsi malý fliačik hnedej zmesi v bielom snehu. Ale je raritou, nič podobné už na Kysuciach ani na Slovensku nie je. Označujú ho za "stredoeurópsky unikát". Je ľahko prístupný z hlavnej cesty v obci.

V kopaničiarskej dedine v minulosti miestni obyvatelia vyvierajúcu ropu nosili domov - svietili s ňou, mazali si s "čiernym zlatom" vozy aj topánky, liečili kožné problémy domácich zvierat. Ropa sa v Korni ťažila až do roku 1920. To všetko sa dialo na iných vrtoch, ktoré majitelia po poslednom požiari v roku 1921 predali štátu. Neďaleko sa skúmal pred pár rokmi asi 1 500-metrový vrt, kde sa dokázala prítomnosť zemného plynu, ale nijaké bohaté náleziská sa nepotvrdili, a tak sa ani ďalšie ťažiarske plány v Korni zatiaľ nerealizovali.

Korniansky ropný prameň je prírodnou pamiatkou. V dostupných kronikách a prerozprávaných povestiach sa hovorí o príhode, ako prameň objavili. Údajne je za tým pytliak Žubor, ktorý doň zapadol pri prenasledovaní zvieraťa. Štyri storočia starý písomný záznam zasa uvádza, že "za Turzovkou v lesoch vyviera čierna voda, ktorú chodia piť v noci čerti z okolitých hustých lesov". A niekto si vraj aj drevenicu natrel ropou z prameňa, aby mu nezhnila. Miestni s úsmevom k historke dodávajú, že ani nezhnila, ale zhorela.

Vzdialenosti
207 km
Bratislava - Makov

39 km
Žilina - Bytča - Makov

12 km
Makov - Korňa

Text: Renáta Jaloviarová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK