Starý hrad ponúka výlet do minulosti aj výhľad do súčasnosti

Na návštevu láka už pri pohľade z hlavnej cesty v Strečne. V smere od Martina do Žiliny sa vynorí za zákrutou, ktorá kopíruje Domašínsky meander Váhu. Prístup k nemu od hlavnej cesty sa zdá byť pre strmú skalu nemožný. Z druhej strany je pritom veľmi jednoduchý. Túra už priamo na hradné bralo trvá cez les len päť minút a potom sa medzi starým opadaným lístím črtajú prvé hradné múry, ktoré dokonale kopírujú terén, v ktorom hrad postavili.

Ruiny Starého hradu, ktorý nesie názvy aj Starhrad či Varínsky hrad, keďže katastrálne patril k Varínu. Je jedným z najstarších hradov, ktorý strážil starú cestu cez Považie. "Hrady vznikali na obranu po tatárskych vpádoch v prvej polovici 13. storočia," povedal historik Marián Mrva.

O Starom hrade sa zachovalo len veľmi málo historických záznamov. Je jedným z piatich hradov, ktoré obkolesujú Žilinu. Svoje postavenie stratil už veľmi dávno. Po odchode posledných strážcov z hradu začal upadať a po storočiach chátral. "Je to nádherný hrad, stále ho navštevuje veľmi veľa ľudí. Ponúka prekrásne výhľady do okolia. Žiaľ sú to už len zvyšky hradieb, ktorých stav sa z roka na rok zhoršuje, steny upadajú," upozornil Mrva.

"Hrad vyhľadávajú najmä turisti a milovníci prírody," potvrdila šéfka Turistickej informačnej kancelárie v Žiline Alena Reháková. Hrad neobídu ani ľudia, ktorí sa po červenej značke vydávajú na dvojhodinovú túru na chatu pod Suchým, ale aj sedemhodinovú trasu po hrebeni Krivánskej Malej Fatry až do Snilovského sedla.

Žilinský TIK na svojej webovej stránke ponúka stručný prehľad histórie Starého hradu. Vystriedalo sa na ňom niekoľko panovníkov, ovládol ho Matúš Čák, Ctiborovci z Beckova a najdlhšie patril rodu Pongrácovcov, ktorý vlastnil aj susedný hrad Strečno. Hospodárili na ňom od 15. storočia. Stavbu rozšírili o neskorogotické paláce, neskôr na prístupovej ceste vybudovali nižšie položené predhradie s polkruhovou baštou. Ešte do začiatku 18. storočia na hrade sídlila vojenská posádka, ale s jej odchodom začal hrad pustnúť. Postupne sa strácali časti horného, stredného aj dolného hradu, ktorý bol kedysi obohnaný vysokým masívnym múrom.

Hrad stále láka odvážlivcov na prieskum obrannej veže, ktorá bola postavená na najvyššom mieste. Zostala zachovaná asi do výšky dvoch poschodí. Niekde sú len náznaky hradných komnát, inde sa dá vstúpiť do celých miestností. Pri prehliadke však musia byť turisti veľmi opatrní. Rovnako ako hrad strácajú na kvalite aj chodníky popri múroch.

Zrúcanina poskytuje vyhliadku na strečniansku cestu, prírodu Malej Fatry a Domašínsky meander. Práve týmto jedným z najkrajších úsekov Váhu sa plavia na pltiach aj strečnianski pltníci. Nevezú náklad dreva, ale turistov, ktorým rozprávajú povesti, ktoré sa viažu k obom strečnianskym hradom. Aj tú o skalách Margita a Besná či o pánovi Starého hradu Milkovi a jeho láske k richtárovej dcére Marienke, s ktorou sa stretával pri Váhu. Strečnianske plte splavujú sedemkilometrový úsek cez štyri meandre a popod dva hrady už jedenásť rokov, sezóna trvá od 1. apríla do 31. októbra.

Prístup k Starému hradu
od hlavnej cesty v smere na Martin kompou zo Strečna do Nezbudskej Lúčky
druhá cesta vedie po druhej strane Váhu zo Žiliny do Varína a Nezbudskej Lúčky
z Nezbudskej Lúčky pokračuje lesná cesta popri Váhu cez Starohradskú dolinu
od turistickej značky trvá výstup z chodníka v doline do hradného vrchu 5 minút
vzdialenosť zo Žiliny je 18 kilometrov

Text: Renáta Jaloviarová pre Pravdu
Foto: Renáta Jaloviarová pre Pravdu