Egypt Antona Hykischa

Jeho poslednou knižkou je román z prostredia novinárov a spisovateľov v minulom storočí Rozkoše dávnych čias. Nedávno navštívil Egypt, lebo v Káhire mu v arabskom preklade vyšla kniha poviedok Vrahovia. Egypt ho nezaujal plážami, ale čarom Káhiry a Alexandrie.

 
Kresťanská štvrť
V Káhire môžete uvidieť miesto, kde podľa legendy sa uchýlil sv. Jozef s Máriou a malým Ježiškom na úteku pred krvavým Herodesom? V uzučkých uličkách starej Káhiry popri mešite a židovskej synagóge nájdete koptskú štvrť s kresťanskými kostolmi.

Krajina nielen moslimov
Egypt je plný prekvapení. V moslimskom prostredí  žijú 2 milióny kresťanov. Kopti sú kresťanskí potomkovia starých Egypťanov. Ešte do 17. storočia hovorili koptským jazykom, ktorý sa používa v bohoslužobných obradoch. Dnes Kopti hovoria po arabsky. Koptský kostol si postavili kresťania na drevených trámoch nad opusteným rímskym chrámom. Reštaurovaný kostol El Moalaqua po znovuotvorení navštívil aj egyptský prezident Mubarak.

Nočná plavba
V Káhire môžete absolvovať nočnú plavbu na vysvietenej lodi po Níle a pojedať skvelé jedlá s množstvo zeleniny – ale bez alkoholu. Samozrejme, nemôžete obísť pyramídy aj s múdrou sfingou. Trocha ma šokovalo, že kúsok od slávnych pyramíd v Gize je sídlisko s výškovými činžiakmi. Tie, pravda, nikto nefotografuje.

Mesto moderné len na pohľad
Alexandria (po arabsky Iskandaríja) je druhé najväčšie mesto Egyptskej arabskej republiky. Alexandria je moderná len na prvý pohľad. Je to jedno z najstarších a najkultúrnejších miest na svete. Mesto na africkom brehu Stredozemného mora založil Alexander Veľký pred 2 300 rokmi! Ľudia všetkých čias a kultúr si tu dávali rande. Počas horúčav za dňa odpočívali a večer sa venovali obchodu, umeniu, filozofii. Slovom, robili dejiny.
 
Záliv blízko Alexandrie
Východný záliv blízko centra Alexandrie. Nepokúšajte sa prejsť medzi prúdmi áut na tejto promenáde, riskujete život! Zastaňte a zapojte fantáziu. Na severnom konci zálivu bol jeden z divov sveta – Alexandrijský maják. Na opačnom konci bolo staré sídlo egyptských kráľov. Na tento záliv sa dívala z okien paláca Kleopatra krátko pred samovraždou. Paralelne s pobrežím nájdete obrovské Grécke a rímske múzeum a rímske divadlo.

Bibliotheca Alexandriana
Strecha architektonického zázraku našich čias. Pýcha planéty Zem. Nová Alexandrijská knižnica bola dokončená v roku 2002 ako spoločné dielo egyptskej vlády, OSN, UNESCO a Európskej únie.  Budova skrýva v sebe osem miliónov zväzkov duchovného bohatstva celého ľudstva. V roku 2008 sme do knižnice priniesli aj diela slovenských spisovateľov. Budova je situovaná na začiatku polostrova, kde bola kedysi rezidencia egyptských kráľov-Ptolemaiovcov.

Slávna knižnica
Námestie pred knižnicou. Vpredu socha Alexandra Veľkého, v úzadí planetárium. Pôvodnú Alexandrijskú knižnicu  založil r. 295 pred n. letopočtom egyptský panovník Ptolemaios I. 500-tisíc papyrusov skrývalo vedomosti vtedajšieho ľudstva. Tesne pred Kristovým narodením knižnica vyhorela. Úplnej skaze podľahla po obsadení Alexandrie moslimskými Arabmi v 7. storočí.  Alexandria bola po tisícročia hlavným mestom helénskej, rímskej i kresťanskej kultúry. Tu preložili židovskí učenci Päť kníh Mojžišových do gréčtiny. Tu pôsobili starokresťanskí cirkevní otcovia ( Klement, Atanáz) , tu bola umučená patrónka filozofov sv. Katarína. Odmietla lásku pohanského cisára.
 
Čaro mesta
Alexandria je sen mnohých farieb a tvárí. Na východ od mesta je záliv Abukir, kde admirál Nelson porazil Francúzov. Smerom ku Káhire je čarovné mestečko Rosetta (Rašíd) so slávnou kamennou doskou, na ktorej egyptské hieroglyfy rozlúštil Champollion. Sto kilometrov na západ je El-Alamein, kde sa maršal Rommel pokúšal poraziť Spojencov. Odpočíva tu 68-tisíc mŕtvych mladých Nemcov, Talianov, Angličanov, Austrálčanov a Grékov, aby svedčilo o absurdite 20. storočia. Do Alexandrie si nezabudnite vziať štyri romány Lawrencea Durrela Alexandrijské kvarteto. Britský diplomat a spisovateľ zvečnil tajomné ovzdušie tohto mesta. Čaru Alexandrie neodoláte.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: archív Antona Hykischa