Exotické pochúťky podľa Andrewa Zimmerna

Po celom svete Zimmern ochutnáva miestne exotické špeciality, navštevuje festivaly s neskutočnými pochúťkami od výmyslu sveta, stretáva sa aj s lovcami či kuchármi. Prinášame vám päť najzaujímavejších pokrmov, ktoré v tejto relácii predstavili...

Polievka z vtáčieho hniezda (Čína)
Polievka z vtáčieho hniezda, to znie ako nejaký umelecký názov. Táto čínska pochúťka je však uvarená z hniezda doslovne. Určité druhy vtáka zvaného dážďovník si svoje hniezda budujú za pomoci vlastných slín. A práve tie tvoria základ tejto vyhľadávanej i drahej polievky. Jedna porcia totiž gurmána pokojne vyjde na sto eur. 

Termity (Uganda)
Andrew Zimmern bol šokovaný, keď zistil, akými rôznymi spôsobmi lovia domorodci v Ugande okrídlené biele termity. Najľahšie sa lovia na začiatku sezóny dažďov, keď sa zhromažďujú vo veľkých kŕdľoch a ľahko sa dajú nalákať na svetlo. Chutia vraj po orieškoch a vyprážané sa nejedia len v Afrike, ale aj v Indonézii.

Škorpióny (Vietnam)
Táto pochúťka patrí medzi najfotografovanejšie jedlá. Škorpión pôsobí desivo, aj keď je napichnutý na ražeň alebo s typicky zdvihnutým chvostom zdobí šalát. Zimmern si tento jedovatý hmyz vychutnal vo Vietname. Tam má pojedanie škorpiónov aj ich využitie v medicíne dlhú tradíciu. V poslednom čase sa uchytil aj škorpióní alkohol.

Fugu (Japonsko)
Tisícdvestokrát jedovatejšia ako kyanid draselný. Ryba fugu je labužníckou láskou na život a na smrť. Doslova. Jed z jednej rybky stačí na usmrtenie tridsiatich ľudí. Napriek tomu sa ju špičkoví japonskí kuchári naučili pripravovať tak, aby bola predovšetkým lahôdkou. A rozhodne nie poslednou, ktorú hostia ochutnajú. 

Piraňa (Ekvádor)
Mýty o piraniach, ktoré bleskurýchlo roztrhajú človeka, sú opakom skutočnosti. To skôr zubaté rybky by sa mali báť človeka. V Ekvádore, ale aj iných oblastiach Južnej Ameriky sú vyhľadávanou pochúťkou. Rybári však musia byť rýchli, keď sa totiž jedna z piraní chytí na háčik, ostatné si na nej s radosťou pochutia.

Vyskúšali sme svrčka
Živý svrček vyzerá v podstate ako milé stvorenie, ktoré poskakuje v plastovej škatuli. Nie je dôvod báť sa malého virtuóza, ale prvé upozornenie pred jeho konzumáciou znie: treba ho usmrtiť, rozpučiť mu hlavičku. Aby sa človeku náhodou nezahryzol do jazyka, čo isto nemusí byť príjemné. Ešte chvíľu sa bude mykať a môže sa ísť na to. Chuť svrčka naozaj pripomína mandle a v ústach to nie je nič nepríjemné. Je to skôr také pochrumkávanie si akoby na byľkách a trávach v nejakom šaláte vyrobenom z biozeleniny. Skúsenejší konzumenti hmyzu vám ešte pripomenú, aby ste svrčka poriadne požuli, aby vás náhodou jedna zo zadných nožičiek neškriabala v krku. Čo však možno zo škodoradosti nepovedia, po svrčkovej desiatej sa ťažko čistia zuby a zaseknuté tykadielka budú človeka omínať prinajmenšom pol dňa.

Text a foto: -mč- a Andrej Barát pre magazín Pravdy