Radoslav Matejov, literárny kritik: Cez leto čítam mapy

Aké knižky máte prichystané na leto?

Cez leto čítam mapy. Okrem hviezdnych máp sa neustále vraciam k mape Slovenska a vždy niečo nové objavím. Začiatkom júla som takto prstom naďabil na obec Ľuboreč. Názov si ma získal. Navyše som sa dozvedel, že sú tam vzácne pivnice, v ktorých sa naši predkovia ukrývali pred Tatármi. Pôjdem tam. S našou mapou je to tak - kam len prstom pichneš, tam je niečo zaujímavé. Inak, knižného sprievodcu mi cez letné mesiace bude robiť titul Najkrajšie pešie okruhy – 25 turistických trás po Slovensku.

Čo by ste odporúčali, aby si prečítali ostatní čitatelia?
Skúsenosť ma učí, že už výber knihy je aktom čítania. Považujem to za silný súkromný moment, a tak by som ani veľmi nechcel nikoho o tento moment oberať... Zdôverím sa s tým, čo v poslednej dobe oslovilo mňa, bude to také z každého rožka čítame troška. Dlhšie som čitateľsky premieľal knihu vynikajúcej poetky Evy Luky Havranjel, príjemným a ľahkým čítaním boli poviedky Jozefa Banáša Posledná nevera, naopak ťažkou výzvou bolo prečítanie intelektuálneho románu/básne Preč! Preč! od Jany Beňovej. Prekvapil ma debut – psychologický triler - Evy Kmeťovej Grafikon, znovu som sa pobavil nad knihou Sekerou a nožom (P. Pišťanek, D. Taragel) a pred časom som dočítal celkom zvláštnu knižku (nielen) pre mládež Trinásť od Jany Bodnárovej.

Ste dôsledný čitateľ alebo niektorú knižku aj nedočítate?
Obávam sa, že nezodpovedám bežnej predstave pojmu čitateľ. Pracujem v Knižnej revue, takže sa dá povedať, že čítanie ma živí. Čítam dennodenne všetko možné v knižnej, časopiseckej či elektronickej konzistencii. Postupne si uvedomujem, ako ma to mení, takže nie som čitateľ, ktorý má očakávania, ktorý sa identifikuje s postavou a prežíva dej, ktorému poskočí srdce pri peknej metafore. Čítaním som v tomto zmysle vychladol, ale v hlave mám toľko textových algoritmov, že každé čítanie je pre mňa veľkou hrou s prepájaním súvislostí vo významovej hlbočine kníh. Znie to možno nadnesene, ale tak to cítim. Chystám sa o tom napísať esej, lebo som presvedčený, že som takto nedopadol iba ja. Z toho vyplýva aj fakt, že dočítam každú knižku a veľmi rád!

Podľa vašich skúseností z časopisu o knižných novinkách - čo sa dnes najviac píše? Z čoho sa dá v lete vyberať?
V posledných rokoch zažíva na Slovensku boom pôvodná tvorba a tento trend ešte určite nejaký čas potrvá. Hľa, čerstvý dôkaz: práve vychádza nový krimipríbeh jedného z najúspešnejších autorov Dominika Dána Kožené srdce; Gustáv Murín, ďalší z úspešných, nedávno krstil knihu Gorily v podsvetí. A dalo by sa pokračovať. Renesanciu písania i čítania momentálne zažíva memoárová literatúra. Spomienky a pamäti kombinujú epickú plochu rozprávačstva s realitou, a to je veľmi lukratívne pre čitateľa. Spomeňme len sériu kníh o minulých desaťročiach Juraja Šeba. Náš knižný a literárny život je naozaj bohatý, preto ma dosť mrzí, keď ho niektorí akože umelci sami hodnotovo podceňujú. Číta sa Milan Lasica - Listy Emilovi, úspech majú aj Expedície Júliusa Satinského, Peterajova Bosá v priesvitných šatách, takisto Ako išlo oko na vandrovku Borisa Filana, zarezonoval aj titul Matky Pavla Rankova. Samozrejme, čítajú sa ženy (navzájom), spomeňme Táňu Keleovú-Vasilkovú a jej román Nikdy. Mimo beletrie je to najmä motivačná literatúra a praktická literatúra, úspešné a aktuálne sú knihy Domáca bylinkáreň a Bylinky v kuchyni. A to sme zároveň už pri prekladovej literatúre, kde boduje Umberto Eco Pražský cintorín alebo Nehaňte vlka Farlea Mowata.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK