Tokio: najvzrušujúcejšie mesto sveta

Do roku 1868 sa mesto volalo Edo. Potom sa doň presídlil cisár a premenovali ho na Tokio. Nemá centrum v zmysle európskych miest. Je to urbanistický zmätok. Delí sa na 23 mestských častí. Za centrum možno považovať cisársku záhradu Chiyoda s palácom blízko hlavnej stanice, štvrť Marunouchi a obchodnú štvrť Ginzu.

Centrum mesta bolo v sedemdesiatych rokoch zastavané sklenými výškovými budovami, ktoré sú už prežité. V ich parteri vzniká replika pôvodnej hlavnej stanice z 19. storočia. Aj obraz ulíc plných neónov v Ginze sa mení. Celá japonská spoločnosť sa po obrovskom boome v deväťdesiatych rokoch dostala do útlmu, čo zmenilo aj jej vonkajší obraz. Na ostrovoch sa z tradičnej kultúry vytvorila vrcholná svetová civilizácia. Japonsko dozrelo, ale nemá kam expandovať. Vo všetkých oblastiach života, v architektúre, energetike i priemysle je zreteľné kultivovanie životného štýlu v duchu západnej civilizácie.

Stopy Západu
Tokio je otvorený ring pre experimentálnu architektúru. V rámci projektov povojnovej obnovy sem Amerika exportovala moderný medzinárodný štýl, ktorým začal prerod Japonska na vyspelú civilizáciu západného typu. V rokoch 1960 - 1980 vyvinuli mladí japonskí architekti metabolizmus - architektonický smer, ktorý chcel premeniť krajinu v duchu najaktuálnejších technologických procesov.

Najznámejším projektom metabolistov bol návrh rozšírenia Tokia nad Tokijský záliv. Jeho autor Kenzo Tange sa stal svetovým stavbami pre olympijské hry v roku 1964 v Tokiu a pre Expo Osaka 1972. Jeho ikona metabolizmu tlačové centrum Shizuoka v Ginze ešte stojí. Kurokawova Nakagin Tower s izbovými kapsulami v Osake je už zbúraná. Tokio je aj v súčasnosti otvorené svetovým architektom. Svoje stopy tu nechali Phillippe Starck, Toyo Ito, Renzo Piano či Herzog de Meuron. Poslednou atrakciou na Ginze je módna veža od Asymptote.

Najviac Michelinových hviezdičiek
Tokio má najlepšie reštaurácie na svete. Podľa posledných údajov má Michelinovu hviezdičku 247 tokijských reštaurácií. Čo je viac, ako majú dokopy Paríž, Londýn a New York. V Tokiu má šestnásť reštaurácií najvyššie hodnotenie, tri hviezdičky, aj to je viac, ako majú všetky európske metropoly spoločne. Očarí nielen japonská kuchyňa. V Tokiu môže turista naraziť na reštauráciu, ktorá národné jedlá jeho krajiny pripraví lepšie ako doma. Dobrú reštauráciu nájdete na každom kroku. Vo výkladoch človeka vítajú plagáty s fotografiami alebo dokonalými modelmi jedál, takže objednávanie je jednoduché. Stačí ukázať prstom na model.

Tokio je rajom nákupov. Nikde na svete nenájdete pokope také množstvo značkových obchodov. Už na chodníkoch v Ginze vás očaria pochodujúce mladé elegantné Japonky s luxusnými papierovými taškami od špičkových módnych firiem. Aj keď sa veľa obchodov s najnovšou módou presťahovalo do nových štvrtí, je Ginza stále fascinujúcim centrom svetovej módy. Zástavba centrálnej ulice Chuo-Dori dosahuje 10 až 12 podlaží, niekde i viac. Život pulzuje až do takýchto výšok. Fasády obchodov, módny tovar, korporátny dizajn svetových firiem a mladé krásne poeurópčené Japonky vytvárajú kolorit centra Tokia. Ginzu konkuruje trochu mladšie centrum Omotesando s vlajkovou loďou firmy Prada a Louis Vuitton. Dizajn a avantgardnú módu možno nájsť v štvrti Naka Meguro.

Burza tuniakov
Tokio je mesto palácov, chrámov, múzeí i galérií. Na jednej strane sú to historické pamiatky. Nádherné tradičné chrámy, paláce s tradičnou architektúrou, sústavy parkov a typických japonských záhrad. Tejto sústave objektov dominuje cisársky palác so záhradami v centre mesta. Neďaleko sa nachádza veľkorysé kongresové centrum. Galérie, múzeá a koncertné sály sa starajú o kultúrny život mesta, ktorý je výrazne orientovaný na klasické európske umenie.

Tokio má najväčší a najlepší rybí trh na svete. Rybársky trh Tsukiji v Tokijskom zálive poskytuje zážitok pre oči, pre nos i uši. Najlepšie je prísť hneď ráno o piatej a prechádzať sa medzi množstvami stánkov a predavačov ponúkajúcich dary mora. Denne sa tu predá aj 30-tisíc tuniakov. Vyvrcholením každého rána je burza tuniakov. Nezabudnite si dať v niektorom malom bufete suši s Asahi pivom, pretože lepšie nikde nedostanete.

Zmenené mesto
Tokio má najrozšírenejšiu sieť podzemnej dráhy. Napriek tomu sa v nej dá vyznať. Obyvatelia Tokia veľkú časť života prežijú v podzemí, preto sa netreba čudovať, že Japonci nosia poctivo na ústach rúška. Vzduch z klimatizácie je plný neznámych baktérií.

Tokio je rajom elektroniky a hier. Už od päťdesiatych rokov sa Japonsko orientovalo na elektroniku a optiku. Kto sa zaujíma o fotoaparáty, kamery, počítače a digitálnu technológiu, nemal by vynechať štvrť Akihabura.

Tokio sa zmenilo. Je iné ako koncom minulého storočia, keď ohurovalo návštevníkov neónovými hrami a megabilbordmi. Mesto má večer inú tvár. Vo vzduchu teraz cítiť určitú skepsu. Súčasný výraz fasád v Ginze je striedmejší. Obrovské plochy stien obchodných domov Matsukoshi, Matsuya či Matsuzakaya pokrývajú rôzne siete a štruktúry, ktoré sa večer zmenia na digitalizované výtvarné hry a obrazy. Sú to však decentné a kultivované motívy, ktoré nerušia architektúru. Takýto je obraz súčasného Tokia.

Japonsko sa hrdinsky borí s globálnou krízou i špecifikom ostrovného štátu s nedostatkom energie a prírodnými katastrofami. Japonci rozvinuli euro-americkú civilizáciu do dokonalosti a obohatili ju svojimi špecifickými tradíciami, čím sú atraktívni aj pre turistov. Krajina vychádzajúceho slnka je pre nás vzdialená iba niečo vyše 11 hodín letu.

Text a foto: Ján M. Bahna, architekt pre magazín Pravdy