Miami, Key west, Cozumel – naskočte na loď, ak vám život prerastá cez hlavu

Keď som z lietadla videla vysvietené Miami, bola som nadšená. "Tak toto je to, o čo vidím v klipoch," pomyslela som si. Po pristátí som bola, samozrejme, dezorientovaná a keďže sme doleteli o jednej v noci, nikto sa "netrhal", aby mi pomohol. Postupne som sa vymotala a čoskoro som sedela v taxíku a viezla som sa na South Beach.

Keďže som sa vybrala do USA v dobe, keď mali všetci študenti prázdniny, normálne ubytovanie za normálnu cenu nebolo veľmi možné zohnať. Vždy si radšej overte, kedy majú vysoké školy prázdniny, lebo inak budete súčasťou davu jačiacich tínedžerov. Ja som si zarezervovala na 2 noci hostel a skončila som na izbe s osmičkou celkom cudzích ľudí. Izba vyzerala neútulne, ale bola čistá. Hoci nás tam bolo osem, nebola tu skriňa, polička a ani miesto na kufor. Inštinktívne som si dala peniaze s pasom pod hlavu a snažila som sa zaspať v hluku, ktorý doliehal z dvora.

Keď som prišla na druhý deň na širokú pláž, oceán bol taký nádherný, až som mala pocit, že tam niekto vylial vedro s modrou farbou. Modrá voda v  kontraste s bielym pieskom a svalnatými opálenými plavčíkmi stála za to. Napriek tomu, že počúvame o tučných Američanoch, tu ich veľa nebolo. A čo sa týka jazyka, španielčina prevláda, takže netešte sa, ak je vaša angličtina dokonalá.

V noci ožívajú na plážach diskotéky a ak milujete nočný život, prídete si na svoje. Jednoducho všade to žije a ak sa chcete dať s niekým do reči, potrebujete maximálne desať minút.
Miami má ešte jednu výhodu – ak sa rozhodnete pre plavbu loďou, je to oveľa lacnejšie, ako keď by ste si to mali platiť cez cestovnú kanceláriu od nás.

O tom, aká je loď fantastická, ani nebudem hovoriť. Nájdete na nej diskotéky, kasína, bary, reštaurácie, bazén (aj keď malý), golfové ihrisko a bežeckú dráhu. Každý večer bol program a aj večere sa niesli vždy v nejakej téme. Všetko okrem alkoholických nápojov máte v cene a preto si treba dávať pozor na líniu.

Keď sme zakotvili na Key Weste, mimochodom obľúbenom mieste Ernesta Hemingwaya, mala som pocit, že som v inom svete. Všade vládol pokoj, Key West sa len prebúdzal do nového dňa. Dokonca som rýchlo získala ryšavého sprievodcu na bicykli, ktorý mi ukázal cestu na pláž. Okrem turistických autobusov, som skoro vôbec nevidela auto. Samozrejme, premávka sa postupne zhustila, ale o zaplnených cestách sa hovoriť nedá. 

Najprv som si myslela, že Cozumel, ktorý patrí Mexiku neuvidíme, pretože v ten deň sa lialo ako z krhly. Zdalo sa mi, že nebo je so zemou spojené dažďovým závesom a nedalo sa zistiť, kde začína a končí. Našťastie táto búrka skončila asi po hodine a ja som sa ocitla už v úplne inej krajine. Úzke ulice, boli plné kaluží, veľkých áut, malých áut, cyklistov a tiež povozov, ktoré ťahali somáriky. Všetci ma lákali do obchodov, do kaviarní, alebo aby som sa zviezla na somárikovi, či bicykli.

Chcela som však vidieť ruiny starého mesta, preto som sa nakoniec dohodla s jedným taxikárom, ktorý ma zobral tam, počkal kým som všetko obehla a doviezol ma späť. Našťastie, tu sa s ľuďmi dalo zjednávať jedna radosť, preto ma to nevyšlo draho a medzi nami, aj tak to bolo lacné. Poobede som skončila na pláži a večer som sa neochotne vrátila na loď.    
 
Text: Gabi H. pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK