Na hornej Nitre sa začínajú zimné slávnosti

Zimné slávnosti Hornonitria sú pre folkloristov vzácnosťou. Konajú sa už desať rokov a prerástli do širokospektrálneho podujatia, kde majú svoje miesto všetky druhu ľudového umenia. Predstavia sa tu detské folklórne súbory aj majstri tradičnej remeselnej tvorby, pamiatky a pamätihodnosti regiónu, speváci a tanečníci. Programy prebiehajú v jednotlivých obciach a sú zamerané na fašiangové zvyky a tradície zo zimného obdobia. Zvyky predkov na hornej Nitre pretrvávajú vďaka entuziazmu všetkých vystupujúcich, od najmenších po najstarších.

Slávnosti organizuje Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi, občianske združenie Hornonitrie a jednotlivé obce. "V minulosti v pravnianskej doline chýbali aktivity miestnych folklórnych súborov počas zimného obdobia, preto vznikla myšlienka nadviazať na jednodňový folklórny festival v Pravenci s názvom Zimné slávnosti folklóru. Rok 2003 bol prvým ročníkom projektu pod názvom Zimné slávnosti Hornonitria," vraví Jana Hvojniková z Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi.

V občianskom združení Hornonitrie je združených deväť obcí pravnianskej doliny - Nitrianske Pravno, Nedožery-Brezany, Pravenec, Poruba, Kľačno, Tužina, Malinová, Poluvsie a Chvojnica. Podujatia zimných slávností putujú postupne všetkými obcami Hornonitria.

Je to historické územie so svojráznou slovensko-nemeckou materiálnou a duchovnou kultúrou, ktorú vytvárali starousadlíci aj prisťahovalci z nemeckých krajín. Preto sú súčasťou zimných slávností aj Súzvuky, čo je prehliadka ľudovej kultúry, ktorú zanechali karpatskí Nemci, v podaní speváckych a folklórnych skupín. V organizovaní prehliadky sa postupne striedajú jednotlivé obce, tento rok sa Súzvuky uskutočnia 2. marca v Kľačne.

Osídlenie dnešného Slovenska nemeckými kolonialistami podporovali uhorskí králi, ktorí chceli na tomto území rozvíjať ťažbu nerastného bohatstva. Už v 14. storočí sa na Slovensku vytvorili tri väčšie ostrovy s nemeckým obyvateľstvom, Bratislava, Spiš a hornonitriansko-kremnická oblasť. Tá je známa aj pod označením Hauerland, ktoré dostala podľa toho, že názvy mnohých tunajších obcí s nemeckým obyvateľstvom sa končili slabikou hau, napríklad Schmiedshau (Tužina), Krickerhau (Handlová), Neuhau (Nová Lehota). Slovíčko hau znamená čistinku, ktorá vznikla po vyklčovaní lesa.

"Obyvateľstvo Hauerlandu sa pôvodne zaoberalo baníctvom, drevorubačstvom a pálením drevného uhlia. Po úpadku baníctva koncom 19. storočia sa časť obyvateľstva začala venovať poľnohospodárstvu, časť sa zamestnala pri železnici a v priemysle, ľudia sa z veľkej časti stali sezónnymi poľnohospodárskymi robotníkmi alebo murármi. V okolí Nitrianskeho Pravna sa rozvinulo ovocinárstvo," zhrnula históriu nemeckých usadlíkov na hornej Nitre Jana Hvojniková.

Text: Milan Kráľ pre Pravdu
Foto: archív RKS (Regionálneho kultúrneho centra) Prievidza