Spávam s otcom svojho priateľa

Zopár úvodných fráz a pocit, ako by sme sa poznali už roky. Presne tento dojem sme obaja nadobudli po prvotnom dialógu. Počkal so mnou do záverečnej a odprevadil ma až domov. Dokonalý gentleman. Veľmi sa mi páčil a nevedela som sa dočkať, kedy ho opäť uvidím. Prišiel hneď na druhý deň. A na ďalší tiež. Z jeho návštev sa stala milá pravidelnosť.

 

Na prvé rande budem dlho spomínať. Prechádzali sme sa po meste, kúpili si zmrzlinu a robili všetky tie klasické, pre niekoho nudné veci, ktoré sa však zaľúbencom nikdy nezunujú. Začali sme spolu chodiť. Sem tam padla pusa, nič viac si Majo vtedy nedovolil. Správal sa celkom inak, než ostatní muži. Bola som v tom až po uši. Aspoň som si to myslela...

 

Jediné, čo narúšalo náš vzťah, bolo moje zamestnanie. Pracovala som takmer každý večer a podarilo sa nám spolu stráviť len jeden víkend v mesiaci. Ešteže za mnou chodieval do podniku. Len vďaka tomu sme sa vídali pomerne často. Niekto by si pomyslel, že takéto stretnutia musia byť po čase stereotypné, no my sme si mali zakaždým čo povedať. Chvíľky, ktoré sme preležali doma v posteli, nám boli najvzácnejšie.

 

Všetko bolo krásne až  do okamihu zoznámenia sa s Mariánovým otcom Milanom. Majo svojho pravého otca nikdy nepoznal. Opustil ich v deň, keď sa dozvedel o neplánovanom tehotenstve. Keď mal Majo päť rokov, jeho mamka sa vydala za mladšieho muža a ten si ho adoptoval. Nepamätám si, že by Marián na svojho nevlastného otca povedal niekedy niečo zlé. Mali férový a priateľský vzťah.

 

Spomínam si, ako som sa návštevy u Majových rodičov bála. Veľmi mi záležalo na tom, aby ma akceptovali. Moje obavy boli celkom zbytočné. Len z otca som mala zvláštny pocit. Vzrušujúci. Prepaľoval ma pohľadom, cítila som, ako si ma žiadostivo obzerá. Páčilo sa mi to. Kedykoľvek som na neho pozrela, stretli sa nám pohľady a po pár sekundách s úsmevom odvrátil zrak. Bol neskutočne príťažlivý s neodolateľnou charizmou. Niet divu, že som podľahla. Medzi nami sa odohrávalo niečo zvláštne, neidentifikovateľné.

 

Od prvého stretnutie neuplynula hádam ani minúta, aby som na Milana nemyslela. Viem, nebolo to správne, no poznáte tie situácie, keď si skrátka nepomôžete? Pred očami som mala sústavne jeho výraz tváre, ktorý mi doslova podlamoval kolená.

 

Aj ďalšie návštevy u Mariánových rodičov sa niesli v rovnakom duchu. Milan sa na mňa díval a ja som všemožne skrývala nervozitu, ktorú mi jeho prítomnosť spôsobovala. Pri každom lúčení sme sa posunuli o krôčik ďalej. Začalo to stiskom ruky, pribudlo objatie, neskôr nenápadný bozk. A potom sa to stalo. Došla mi sms správa, aby som mu na druhý deň zavolala. Lomcovala mnou neprekonateľná dilema. Vedela som samozrejme, čo sa bude diať.

 

Napriek tomu som mu zatelefonovala. Bolo to skrátka silnejšie.  Dohodli sme si stretnutie v maličkej vinárni, no ani chvíľu sa tam nezdržali. Milan ma odviezol do hotela, napokon aj on vedel, kam naša fatálna túžba smeruje. Milovanie bolo nádherné, nikdy som nič podobné nezažila. Načisto ma opantal. Zamilovala som sa. Šialene, previnilo, ale celým srdcom.  

 

Naše stretnutia sú i po niekoľkých mesiacoch plné lásky a dovolím si dokonca tvrdiť, že i vášnivejšie. Stratila som hlavu a Milan je na tom rovnako. Zamilovala som sa ako pubertiačka, potrebujem len jeho. S ním mám všetko, bez neho nič. V zime oslávim tridsiate narodeniny, najvyšší čas plánovať rodinu, deti a všetky tie dôležité kroky, ktoré sú vraj v živote ženy najpodstatnejšie. Viem len jedno. Túžim, aby sa na všetkom významnom v mojom živote podieľal aj on. Zatiaľ to nejde, veď ja viem. Až čas ukáže kedy, a či.

 

Marián o našom vzťahu nevie. Trápim sa, pretože mu nechcem ubližovať, no čo mám robiť? Nechcem o neho prísť,  no v kútiku duše cítim, že Milan mi nie je predurčený. Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré. A časom možno zistím, čo mi tento bludný kruh mal do života, okrem chaosu, vniesť. To, čo robím nie je správne a je len otázkou času, kedy sa to nielen Marián, ale i jeho matka dozvie. Napriek tomu ostávam bezmocná, celkom uväznená v tých nesprávnych putách lásky. Dokáže ma niekto vôbec pochopiť?

 

Máte aj vy príbeh, ktorý by si zaslúžil, aby ho poznalo viac ľudí? Pošlite nám ho na adresu: info@feminity.sk