Viva, Espaňa!

Danka sa v jedinej minúte rozhodla pre štúdium v Španielsku. Rozhodnosť s akou konala, zaskočila nielen známych, ale predovšetkým jej rodinu. V škole si vybavila potrebné štipendium, rozlúčila sa s najbližšími priateľmi a o pár dní neskôr sa ocitla pred odletovou halou. V mysli mala jediné, konečná stanica = veľké dobrodružstvo. „Spolužiačke som sa zmienila o možnosti študovať v zahraničí, v sekunde sa toho chytila. Nečakala som, že by bola ochotná so mnou ísť. Nakoniec sme cestovali obe. Ako sa potom ukázalo, bola som nesmierne vďačná, že ma v tom nenechala samú.“ Výlet sa začal, no dievčatá nečakali, že sa objavia nejaké tie chybičky krásy.

Valladolid, teší ma!

„Valladolid je hlavné mesto Kastília-León a má cez tristotisíc obyvateľov. Pre turistov je atraktívny najmä dom, ktorý kedysi obýval známy španielsky spisovateľ a dramatik Miguel de Cervantes. Okrem iného sa tam nachádza veľa kostolov i pamiatok.“, zahlcuje ma Danka množstvom informácií. Pýtam sa jej na prvý dojem, ktorý v nej zanechalo nové prechodné bydlisko. Na krátky okamih akoby som zazrela tú znepokojujúcu vrásku na jej čele. Priznáva, že sa to kazilo od samého začiatku, kedy nestihli ani autobus do Valladolidu. Vzniknutá situácia ich prinútila stráviť noc na stanici a počkať na ďalší spoj, ktorého odchod bol hlásený o nasledujúce štyri hodiny. „Do Valladolidu sme prišli o piatej ráno unavené, ovešané taškami. Týmto sa to neskončilo. Domáca, ktorá nám mala odovzdať kľúče od nášho budúceho bytu neotvárala dvere. Bývala totiž v rovnakej budove ako my. Ku kľúčom sme sa dostali o dve hodiny.“ Danka priznáva, že sa jej počiatočné predstavy počas vzniknutého zmätku postupne rozsýpali ako domček z karát.

Škola volá...

Slečnám sa podarilo natoľko úspešne aklimatizovať, že k dispozícií mali vlastného someliéra. „Domovník, ktorý nám zvykol opravovať maličkosti v byte, si sem tam rád vypil. Asi sme boli jeho obľúbenkyne, pretože vždy so sebou priniesol nejaké to víno. Raz sme ho poprosili, aby nám opravil záves v kúpeľni, bohužiaľ nebol v správnom „opravárenskom“ stave. Báli sme sa, že spadne do vane, a tak skoro z nej nevylezie.“, spomína so smiechom Danka. V byte s nimi býval aj študent zo Slovinska, s ktorým sa zo začiatku nalaďovali na rovnakú „frekvenciu“. Misia bola nakoniec úspešne splnená. V prvé dni si Danka vybavovala školské záležitosti, ktoré na ňu už netrpezlivo striehli. Popri škole navštevovala aj jazykovú školu, ktorú ukončila s najvyššie dosiahnutým certifikátom. „Pravdou je, že som sa zabývala priam dokonale. Cez deň som bola v škole, poobede v jazykovke a po večeroch sme organizovali párty až do skorých ranných hodín. Zoznámila som sa s príjemnými ľuďmi z rozmanitých kútov sveta a nasávala atmosféru zo všetkých strán.“

Španielska kuchyňa

K nezabudnuteľným momentom patrí opatrné spoznávanie domácej kuchyne a netypických pochúťok naservírovaných na tanieri. Danka bez okolkov vyzrádza, ktoré pokrmy pošteklili jej chuťové poháriky aj tie, ktoré by neochutnala za žiadnych okolností. „Ľudia v Španielsku chodia raňajkovať výhradne do kaviarní. Typické raňajky Španielov pozostávajú z tortilly, croissantu, džemu, džúsu a kávy. Na obed sme jedávali šaláty, či ryby a večerať sme chodievali okolo desiatej. Vtedy boli ulice plné ľudí. Jediné jedlo, ktoré by som sa neodvážila zjesť bola prasacia tvár. Čo sa týka potravín, v obchode by ste len márne hľadali tvaroh alebo sirup do vody. Náš slovenský chlieb ostal pre mňa jednotkou, španielsky je príliš sladký.“ Ak by ste zahoreli zvedavosťou, či sa v Španielsku nachádzajú charakteristické alkoholické nápoje, určite vás neprekvapí kladné pritakanie. Španieli obľubujú s výnimkou známej sangrie, u nich nemenej známe šumivé jablčné víno zvané sidra. Tí z vás, ktorí by sa radi odvďačili kuchárom vo Valladolide, pokojne odhoďte servítku na zem. Tak to totiž robia                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        tunajší obyvatelia po výdatnom obede.

Od problémov k láske

Danka opisuje mesto ako jednu z najfrekventovanejších „križovatiek“, kde nebola núdza o ľudí z rôznych spoločenských vrstiev. „Vo Valladolide ste okamžite rozpoznali kto sa váľa v peniazoch a kto je chudobný. Tie obrovské rozdiely bili do očí. Ulice boli plné alternatívnych umelcov, no neprehliadnuteľní boli aj starčekovia hrajúci karty a šach.“ Na Danku sa po mesiaci strávenom v cudzine nalepilo nešťastie, ktoré malo na svedomí jeden z jej najnepríjemnejších chvíľ. „Odhliadnuc od faktu, že kamarátke ukradli mobil, ja som musela prehltnúť väčšie sústo. Keď som sa večer vracala z mesta, prihovoril sa mi jeden chalan. Najprv odo mňa žiadal zapaľovač, povedala som mu, že žiaden nemám, ale prenasledoval ma ďalej. V momente ako som ho poprosila, aby za mnou nechodil, nahneval sa a začal ma obťažovať. Hovoril aká som pekná. Došlo to do takého extrému, že som sa musela brániť. Bála som sa a nezostalo mi nič iné ako utiecť. Našťastie pre mňa, on sa do behu veľmi nemal. Domov som prišla celá vyklepaná, držalo ma to nasledujúcich pár dní.“ Lásku, ktorú vo Valladolide nehľadala, si ju zacielila sama a Danka sa zamilovala do spolupútnika z Maďarska - Dávida. Osudovo, romanticky, jedným slovom rozprávkovo.

Majstrovstvá vo futbale

Veľkú Noc vo Valladolide si Danka vyskúšala na vlastnej koži. V priebehu tohto kresťanského sviatku sa v meste konali veľké sprievody. Tie za sebou ťahali vozy so sochami znázorňujúcimi ukrižovanie Krista. Prezrádza, že sčasti bola prekvapená, keďže veriaci chodili po ulici nielen bosí, ale aj zahalení do bielych mundúrov. Obrátim list a pokladám otázku ohľadne národnej pýchy Španielska akou futbal nepochybne je. „V období Majstrovstiev sveta vo futbale všetkých zaujímalo iba jedno, a to kto bude šampiónom. Po baroch boli rozvešané vlajky a v televízií ste nevideli nič iné ako hráčov naháňajúcich sa za loptou. Keď vyhrali šampionát, celé mesto sa radovalo až do rána. V tú noc to tu bolo naozaj divoké.“ Čas odchodu sa nezadržateľne blížil a Danka si uvedomovala, že výmenný pobyt v zahraničí sa končí. Na jednej strane sa tešila na rodinu a priateľov, na strane druhej jej vyhŕkli slzy pri pomyslení, že bude musieť opustiť Dávida. Ich vzťah pretrváva dodnes, hoci vzdialenosť dokáže byť v tomto prípade obrovským nepriateľom. Danka však strach nemá. Dávid momentálne žije v Maďarsku a riešenie „nebadanej komplikácie“ za nich vyrieši budúcnosť.