Ocko, mamička nás opustila

Úprimne. Obávala som sa, že si to Matúš v poslednej chvíli rozmyslí a na určené miesto nedorazí. Veď dovoliť niekomu cudziemu pitvať sa v jeho súkromí, chce trochu silnejší žalúdok. Kameň zo srdca mi padol v momente, keď som ho uvidela kráčať k môjmu stolu. Ospravedlňoval sa za malé meškanie, ale Nikolka nechcela ísť do postele. Aj také starosti mávajú slobodní ocinovia.

Zrodila sa láska

„Nikdy sa nezoznamuj na diskotéke.“, zazneli prvé výstražné slová z jeho úst, predtým ako sa stihol rozrozprávať o tom, čo ho v živote postretlo. Matúš sa totiž so svojou partnerkou spoznal v prostredí, ktoré je ohniskom krátkych jednorazoviek, no jemu sa pošťastilo nájsť skutočnú lásku. V začiatkoch si to aspoň myslel. Po roku intenzívneho chodenia sa obaja zhodli, že je načase posunúť ich vzťah na vyššiu úroveň, preto si Matúš pobalil kufre a presťahoval sa do jej bytu. Ona pracovala v bare, on bol študentom vysokej školy, ktorý si popri všetkých povinnostiach privyrábal na príležitostných brigádach. Bohužiaľ, rozvíjajúca sa známosť príliš „nevoňala“ Matúšovej mame, ktorá si pre svojho syna predstavovala ženu z  iného súdka. Nazvime to šiestym zmyslom.

Ups, čakáme dieťa

Akonáhle sa dostáva na pretras táto časť príbehu, na Matúšovi badať, že hoci od osudného dňa uplynulo niekoľko rokov, niečo ostalo nevypovedané. „Dieťa plánované nebolo. Jednoducho sa to stalo. Nebol čas na dlhé úvahy, zhodli sme sa, že malú chceme. Istú dobu som sa snažil zvládať aj školu, aj prácu, ale keď vidíš, že ani jednu vec neodvádzaš na sto percent, nemá to význam. Opustiť školu bolo za daných okolností jediné vhodné riešenie.“ Pri otázke akú reakciu zo strany rodičov táto novinka vyvolala, sa pousmeje. „Je samozrejmé, že rodič si želá pre svoje dieťa, len to najlepšie. Radosť z nich určite nekričala, chcelo to čas, aby si mohli na tú myšlienku postupne privyknúť.“ Do štyroch rokov malej Nikolky sa v živote mladého páru nič významné neodohralo, ak nerátame jej samotné počatie.

Práca v zahraničí

Zlom v ich spolunažívaní nastal v momente, keď sa zrodila myšlienka odchodu za lepším zárobkom do zahraničia, konkrétne do Talianska. Prekvapením pre celú rodinu bolo zistenie, že daný nápad nevzišiel z hlavy Matúša, ale jeho partnerky, ktorej rozhodnutie vyrazilo všetkým doslova dych. „Súhlasil som. Priateľka vravela, že zarobí nejaké peniaze a vráti sa naspäť k rodine. Veril som jej. V tej chvíli som nemal dôvod neveriť jej slovám.“ Matúša začali zhrýzať pochybnosti o pár mesiacov neskôr, kedy si jeho partnerka pobyt v zahraničí predĺžila. Nikolkina mama bola od rodiny vzdialená tisíce kilometrov a celá výchova zostala na pleciach Matúša. Ten sa zaúčal do tajov výchovných metód za pochodu. Priznáva, že to bola komplikovaná fáza ich vzťahu a bez pomoci sestry, ktorá prišla bývať do Bratislavy by to bolo priam nepredstaviteľné.

Už sa nevrátim

Matúš sa zapozerá na ulicu a obaja vieme, že je pripravený podeliť sa o tú najbolestnejšiu skúsenosť, vďaka ktorej sa stal zodpovednejším a zocelenejším. „Zvykol som si žiť bez partnerky, len s dcérou. Bolo to náročné, napokon stále je. Samotné uvedomenie si, že sa mama Nikolky nevráti ma nezaskočilo, skôr ma zarazil fakt ako ľahko sa vzdala možnosti byť s dcérou v dennodennom fyzickom kontakte.“ Matúš nemal na výber, nikto sa ho nepýtal na názor, a tak sa rozhodol pretočiť list, začať z iného konca. „Keďže moja rodina pochádza z východného Slovenska, spoliehať sa na starých rodičov je nemožné. Okrem iného mama mojej bývalej priateľky od rodiny odišla a jej otec zomrel pred pár rokmi. Snažím sa byť mamou i otcom v jednej osobe.“

Život ide ďalej

S malou dušičkou, no nedá mi neopýtať sa na spôsob, akým sa malé dieťa vyrovnáva s odlúčením od vlastnej matky. V jeho očiach badať stopy hnevu, ktorého sa počas dvoch rokov postupne zbavuje, nie kvôli sebe, ale z lásky k vlastnému dieťaťu. „Nikolka sa naučila existovať bez mamy. Občas si zavolajú, niekedy ju príde pozrieť na Slovensko, ale malá nemá veľkú potrebu byť s ňou v užšom kontakte.“ Matúš vykladá karty na stôl. Priznáva, že si jeho bývalá partnerka stihla nájsť v Taliansku zaňho náhradu a porodiť syna. Od jej odchodu uplynuli dva roky, no Matúš je čo sa týka novej priateľky a prípadnej nevlastnej mamy Nikolky stále veľmi opatrný. „Nejaké partnerky som už mal, ale vo výbere žien skrátka nemám šťastnú ruku. Sústredím sa najmä na malú, v septembri ideme do prvej triedy, tak starostí budeme mať vyše hlavy. V dohľadnej dobe sa tešíme na leto, ktoré strávime u mojej rodiny na východnom Slovensku.“ Hoci si Matúš toho prežil požehnane, neoľutoval žiadnu udalosť, ktorá sa mu priplietla do cesty. Je vďačný za všetky skúšky života, ktoré síce neprešiel s vyznamenaním, ale obstál v nich minimálne na chválitebnú s hrdo vztýčenou hlavou.