Syndróm zlatokopky: Aj vy predsa viete, koľko má na účte!

Keď si dáte na internete v slangovom slovníku vyhľadať slovo „zlatokopka“, nájdete takúto definíciu: „Žena, ktorá sa hrnie za bohatstvom – napr. lovom prachatých chlapov.“

Psychológovia ale tvrdia, že každú jednu z nás istým spôsobom zaujíma stav bankového konta (alebo tajnej peňaženky ukrytej na najtajnejšom mieste) muža, s ktorým máme stráviť zvyšok života (alebo aspoň jeho časť...). Je to úplne normálne a stačí sa na to pozrieť z iného uhla pohľadu ako len z toho, že žena je vypočítavá. Kde je teda hranica medzi normálnym záujmom o partnerovu výplatnú pásku a zlatokopkou?

Keď zalovíte do veľmi, ale naozaj veľmi dávnej histórie, zistíte, že to v partnerskom vzťahu fungovalo takto:
Muži sa uchádzali o ženy, ktoré ich priťahovali. Boli tí, ktorí lovili a snažili sa získať lásku svojej vyvolenej. Žena si potom spočítala pre a proti, porovnala všetkých svojich nápadníkov a vybrala si jedného, ktorý najlepšie spĺňal kritériá. Veľmi dôležité bolo, či sa daný muž dokáže dostať ku zdrojom. V tom čase to bolo napríklad to, či sa dokázal dostať k najlepším kusom mäsa, keď celá partia lovcov ulovila jedno zviera vhodné na opekanie na ohnisku.

Dnes asi žiadnu nezaujíma, aký kus jelenieho stehna dokáže muž priniesť domov. V dnešnej spoločnosti je prístup k zdrojom v podstate prístup k financiám. Veď pozrite sa na to logicky – keď žena zostane na materskej, kto sa postará o dieťa a aj o ňu? Z tých pár korún mesačne by ani plienky nekúpila, takže je úplne prirodzené, že sa podvedome (alebo vedome) zaujíma o schopnosť muža zarobiť peniaze.

Ako teda rozoznáme, či je tá žena zlatokopka, alebo či sa len prirodzene zaujíma o to, ako sa o ňu muž postará, keď bude potrebovať pomôcť? Podľa odborníkov ženu vždy poteší dar od muža – má radosť, keď ju pozve na večeru, keď jej donesie kvety... Prirodzené je, keď sa teší v závislosti od výšky platu daného muža. Nikto netvrdí, že si máte doma vypočítať, koľko mu ostáva z hrubého v čistom, koľko minie na energie a potraviny a koľko mu mesačne ostane. Ženy to cítia podvedome. Od študenta, ktorý len brigáduje, poteší ženu kniha za desať eur rovnako ako briliantový náhrdelník od bohatého podnikateľa.

To v praxi znamená, že ženy vedia podvedome vycítiť, čo si daný muž môže dovoliť a čo nie. Keď vedia, že nemá veľa peňazí, ale aj tak je ochotný do nich investovať aspoň pár korún, tak sa veľmi potešia, pretože daný muž je ochotný podeliť sa aj o to málo, čo má. Keď má na účte milióny, tak ich poteší briliant, lebo to pre toho muža znamená takú istú investíciu ako kniha pre študenta.

Vo všeobecnosti teda ide o pomer, koľko muž zarobí a koľko je ochotný do ženy investovať. Žena musí prirodzene cítiť, že muž je ochotný jej niečo darovať, aby mohla mať pocit, že je pre neho dôležitá.

No a zlatokopky? Tým je jedno, koľko muž zarába, vždy potrebujú všetko len to najdrahšie. Preto by nikdy nechodili so študentom, ktorý si tie drahé veci dovoliť nemôže. Ony nemilujú muža, milujú jeho zdroje – a nejde o najlepší kúsok mäsa z jeleňa...