Jedináčik - problém alebo výhoda?
Hoci úhrnná plodnosť za posledné roky mierne vzrástla, nedosahuje viac ako 1,5 dieťaťa na jednu ženu. To je síce iba štatistické číslo, ale vyplýva z neho jeden podstatný fakt – veľké rodiny dnes nie sú v móde a stále viac rodín má doma jedináčika. O tom, či z neho bude rozmaznaný maminkin miláčik, rozhoduje skôr výchova ako počet detí v domácnosti. Psychológovia sa skôr zastavujú nad otázkou, ako sa chýbajúca súrodenecká rovina premietne na vývoji takého dieťaťa. Môže mu zvýšená pozornosť rodiny vynahradiť tento chýbajúci vzťah?
Detská letná kolekcia Marks & Spencer
Významom súrodeneckej roviny pre vývoj dieťaťa a osud jedináčikov zo psychologického hľadiska je jednou z tém, ktorými sa zaoberá spolu so psychologičkou Ivetou Šrámkovou tradičná značka Zlaté vo svojom projekte Zlaté chvíle. Ten sa venuje tráveniu voľného času s našimi blízkymi a zmenám v posledných rokoch, ktoré tieto spoločné chvíľky ovplyvňujú.
V minulosti nielen že spolu rodiny trávili omnoho viac času, ale v okamihu kedy obaja rodičia začali chodiť do práce, prevzal ich rolu čiastočne najstarší zo súrodencov. Deti si tak stále mohli užívať voľný čas v rodinnom kruhu a mali akýsi vzor, od ktorého sa mohli učiť. Prišla ale zmena režimu, doby a pomerov a nech je to už kvôli zdravotným problémom alebo budovaniu kariéry, stále viac sa stretávame s modelom trojčlennej domácnosti skladajúcej sa z mamy, otca a jedného dieťaťa.
„Spomínam si, ako sme sa s bratom večne strkali a provokovali,“ hovorí Gabriela z Nových Zámkov a dodáva, „tajne som však k staršiemu bratovi vzhliadala a na naše detstvo mám veľa pekných spomienok. Máme teraz malé dievčatko a pevne verím, že sa nám podarí jej behom niekoľkých rokov dať ešte aspoň jedného súrodenca.“
Hoci si mnoho súrodencov aspoň niekedy praje, aby ich brat nebo sestra neexistovali a oni mali všetku pozornosť a priestor iba sami pre seba, je pre nich ich vzájomný vplyv veľmi dôležitý až nenahraditeľný. Pripravuje ich na budúce vzťahy so spolužiakmi, kolegami, či partnermi. V podstate tak môžu súrodenci vzájomne život „trénovať“.
„Súrodeneckým subsystémom sa dieťa učí spolupráci, súťaženiu, vzájomnej podpore, vyjednávaniu, robiť kompromisy a schopnosti obetovať sa v prospech druhého. Súrodenecké kompromisy dieťa uplatňuje vo vzťahoch s ostatnými deťmi, ale i v budúcom živote“, hovorí MUDr. Iveta Šrámková, psychologička Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Malackách.
Na druhej strane majú jedináčikovia omnoho väčšiu pozornosť rodičov a celej rodiny. Hlavne maminku a ocka majú „len pre seba“. O tom deti z mnohočlenných rodín môžu len snívať. Rodičia by však nemali svojich potomkov ochudobňovať o kontakt s vrstovníkmi a zapájať ich len do svojich „dospeláckych“ konverzácií.
„Kvôli zdravotným problémom sme si už bohužiaľ druhé dieťa nemohli dopriať, takže naša Anička zostala jedináčikom. Mám strach len tak ju pustiť hrať sa na ulicu, ako sme boli zvyknutí my, keď sme boli malí. Bojím sa, že na ňu striehne nebezpečenstvo na každom rohu. Nechcem ju ale celkom izolovať od ostatných detí, pretože viem, že jej chýba kamarát v podobe súrodenca. Snažím sa tak často organizovať program aj pre susedné deti či spolužiakov zo škôlky. Navyše keď vidím, ako sa naša malá smeje s kamarátmi, je to pre mňa vždy nezabudnuteľná chvíľka,“ zamýšľa sa Magda z Piešťan.
Niektorí rodičia riešia situáciu s jedináčikom tak, že mu chcú zaistiť čo najviac kamarátov vo všemožných záujmových krúžkoch. Dieťa má tak naplánované každé popoludnie v týždni, učí sa cudzie jazyky, športuje alebo hrá na hudobný nástroj. Je však nutné dať si pozor na to, že keď sa deti sústredia na nejakú aktivitu, neprebieha medzi nimi veľká interaktivita a po skončení krúžku sa rozbehnú domov. Niekedy je preto lepšie nájsť si na toho svojho drobca trochu vlastného času, zahrať si napríklad karty, alebo vyraziť spoločne do parku.
„Rodina je nezastupiteľná inštitúcia v živote človeka, je jedinečná, neopakovateľná a chvíľky strávené s blízkymi ľuďmi si odnášame do ďalšieho života. Je to útvar, kde dieťa nachádza citové zázemie, bezpečie a intimitu“ dopĺňa Iveta Šrámková bez ohľadu na to, či sú v rodine deti štyri alebo len jedno. Ako pre jedináčikov, tak pre súrodencov je dôležité, aby so svojou rodinou strávili čo najviac času.
Nech už je teda vaša rodina akokoľvek početná, urobte si chvíľku čas a zamyslite sa, koľko času trávite spoločne so svojimi najbližšími. Deti potrebujú byť so svojimi vrstovníkmi, a keď majú aspoň jedného súrodenca, majú situáciu o niečo jednoduchšiu. Tak ako tak ale potrebujú hlavne vás, svojich rodičov, čas strávený spoločne v rodinnom kruhu.
