Láska na 140 znakov alebo vzťahy vďaka Facebooku

S rozšírením internetu a rastúcou obľubou sociálnych sietí, ako je Facebook, sa začalo vo veľkom diskutovať o možnostiach, ktoré počítače prinášajú. Projekt Zlaté chvíle, ktorý realizuje tradičná česká značka Zlaté, sa zamýšľa nad tým, aký má internet vplyv na reálne vzťahy. Otázka, či prevažujú pozitíva nad negatívami, je zložitá, preto psychológovia, s ktorými sa projekt spojil, varujú hlavne pred extrémami. 

Veľkým prínosom internetu je bez debaty to, ako nám určité veci uľahčuje. Či už ide o zoznamovanie sa alebo komunikáciu v rámci vzťahu ako takého. Doba je hektická, ľudia pracujú často dlho do večera a na hľadanie partnera tak už nezostává veľa času. Dávno už teda neplatí, že by sa cez internet zoznamovali len pochybné indivídua. Nie je na tom nič zlé, prečo teda neskúsiť hľadať šťastie „online“. 

„Vždy sa mi páčil film Láska cez internet, ale keď som ho videla prvý raz pred viac ako desiatimi rokmi, nenapadlo mi, že sa tak zoznámim aj ja,“ spomína Gabriela z Levíc a vysvetľuje svoj príbeh, „inzerát sme si dali na internet s kamarátkou vlastne z hecu, pretože sme obe boli už vyše roka bez partnera. Mne to vyšlo, kamarátke nie. Smejeme sa na tom ale do dnes.“

Internet umožňuje taktiež rýchlu komunikáciu napríklad až na druhý koniec sveta. Pokiaľ cestujete a chcete zostať v kontakte s ľuďmi, ktoré spoznávate, alebo sa niekto z vašich blízkych odsťahoval do zahraničia, nie je nič jednoduchšie, ako si vymieňať e-maily, zavolať si cez skype, zdielať fotografie alebo videá. Prežívať tak zlaté chvíle môžeme s našimi najbližšími, ako keby boli vedľa nás. Vďaka internetu môže vydržať aj vzťah na diaľku.

„S priateľom sme sa spoznali, keď som bola na stáži v Brazílii. Potom som sa ale musela na nejaké obdobie vrátiť do Prahy. Voláme si každý deň alebo si vymieňame e-maily. Neviem si predstaviť, že by som mala čakať napríklad aj mesiac, než by pošta doručila písaný list,“ hovorí Michaela z Popradu, ktorá svoju lásku vidí len niekoľkokrát do roka.

Fanúšikovia sociálnych sietí si pochvaľujú, aké je to skvelé, že presne vie, čo ich „kamaráti“ robia. Majú pocit, že sú si vďaka internetu bližší. Na druhej strane otázkou zostáva, či skutočne potrebujeme vedieť, čo kto mal dnes na raňajky, lebo nechať kolegov z práce prehliadať si naše fotografie z divokých večierkov. Nehľadiac na to, že ľudia, ktorí na seba na internete prezradia všetko, si potom pri osobnom stretnutí možno ani nemajú už vlastne čo povedať.

„Založila som si profil na Facebooku, pretože si často cez neho plánujeme s kamarátmi osobné stretnutie. Keď mi ale jedného dňa môj počítač oznámil, že ma jeden z mojich známych ,štuchol‘, nevedela som, čo si myslieť. Je to snáď nejaký nový prejav náklonnosti?“ udivuje sa nad zapálením niektorých svojich priateľov Jarmila z Púchova. 

Je nutné rozlišovať, kedy nám internet šetrí čas, ktorý potom môžeme stráviť so svojimi najbližšími, a situáciami, kedy virtuálne vzťahy začínajú nahrádzať tie reálne. E-maily sú možno rýchlejšie, elektronické priania nič nestoja a v žiari monitoru môže každý vyzerať aj o čosi „lepšie“. Nič to však nemení na tom, že ručne písané listy budú vždy romantickejšie, osobná návšteva viac poteší a online pretvárka sa skôr či neskôr aj tak prevalí. 

„Mám klientov, ktorí idú tak ďaleko, že si predávajú darčeky bankovým prevodom. To si myslím, že k pohode v rodine vôbec neprispieva,“ upozorňuje na extrémne prípady psychológ Petr Šmolka.

Pozor by sme si mali dať taktiež v prípade našich detí. Na rozdiel od nás naši potomkovia na internete vyrastajú. Je pre nich prirodzené používať mobilné telefóny, „surfovať“ na internete, „postovať na stenu“ či „lajkovať“. To môže ale ovplyvniť ich schopnosť sa slovne vyjadrovať. Pokiaľ teda čulo komunikujú na diskusiách a chatoch, ale pri spoločnej večeri z nich máte problém dostať celú vetu, mali by ste spozornieť. Vo výsledku je totiž veľký rozdiel, či sa s niekým skamarátite kliknutím tlačidla, lebo ho reálne oslovíte a pozvete napríklad na kávu.

 „Musím priznať, že keď som si jedného dňa uvedomila, že deti v triede si už neposielajú tajné lístočky, ale SMSky, trochu ma zamrazilo,“ hovorí Lenka z Banskej Bystrice, ktorá je učiteľkou na základnej škole a dodáva, „snažím sa im preto omnoho viac zadávať tímové úlohy a hovorený prejav.“

Či už sa nám to páči, alebo nie, trend je taký, že naše konverzácie sa zjednodušujú a skracujú. Na druhú stranu láska si so 140 znakmi vystačí, pravdepodobne aj s menej. Koniec koncov sa hovorí, že pravá láska nehovorí, ale jedná. Je potom už na každom, či uprednostní facebookové „štuchnutie“ alebo skutočné objatie.