Jozef Banáš: Krajina večného šťastia
Ľudstvo od nepamäti hľadá bájnu krajinu večného mieru, šťastia a blahobytu. Raj na zemi. Nazývajú ju Šangríla, Šambla, Paradeša, alebo Siddhasram. V mnohých orientálnych legendách je táto krajina umiestňovaná do hlbokých údolí Karakorumu, alebo Himalájí, azda najčastejšie na náhornú plošinu Kašmíru. Ľudia tam vraj nepoznajú nenávisť, biedu, choroby, strach. Kto by netúžil žiť v takej krajine?
Jozef Banáš
Pre kresťanov je táto oblasť o to zaujímavejšia, že sa tu nielen podľa legiend, ale aj mnohých vedeckých a historických poznatkov mal pohybovať Ježiš ako počas takzvaných stratených rokov, ale údajne aj po sňatí z kríža, keď podľa viacerých nepriamych dôkazov v evanjeliách na kríži nezomrel. (Podrobne túto tému rozoberám v románe Kód 9 a po nedávnej návšteve v Kašmíre v nej budem pokračovať v románe Kód 1, ktorý vyjde o rok).
Vybral som sa do týchto tajomných končín, v ktorých vládne od roku 1947 napätie, ktoré sa z času na čas mení na vojnu medzi Pakistanom a Indiou. V tom roku sa totiž britská India rozdelila na moslimský Pakistan a hinduistickú Indiu. Najväčším problémom rozdelenia sa ukázal Kašmír, keď sa vtedajší kašmírsky maharadža rozhodol pripojiť Kašmír k Indii napriek tomu, že 95 percent obyvateľov sú moslimovia. Prvá vojna začala v roku 1947 hneď po rozdelení, ďalšie prepukli v rokoch 1965 a 1971.
Dnes je v Kašmíre najväčšia koncentrácia indickej armády a celá oblasť Ladakhu – najdôležitejšej súčasti Kašmíru, bola do roku 1974 uzatvorená. Na jar 1999 prenikli do Kašmíru afganskí mudžahedíni a spolu s pakistanskými gerilovými bojovníkmi viedli urputné boje s indickou armádou, ktoré hrozili prerásť do atómového konfliktu. I počas nášho pobytu pred niekoľkými týždňami sa v letnom hlavnom meste Šrínagare strieľalo. Benátky Himalájí, ako toto úžasné mesto prezývajú, kvôli nádherným jazerám, je nielen sídlom vzácnych mešít, ale aj kresťanského kostola a svätyne Rozabal, v ktorej je údajný hrob Ježiša Krista. Nad mestom je tajomná, viac ako dva a pol tisíc rokov stará svätyňa nazývaná Takht – i- Sulejman – Šalamúnov trón. V miestnych legendách sa spomína návšteva kráľa Šalamúna v Kašmíre.
Niekdajšia 434 kilometrov dlhá vojenská cesta zo Šrínagaru do hlavného mesta okresu Ladakh – Lehu, sú spolu s druhou cestou cez východokašmírske mestečko Manali dvomi pozemskými spojnicami týchto odľahlých oblastí so svetom. Cesta je schodná od júna do októbra, potom zapadá snehom. Kto má slabé nervy, nech sa radšej na túto cestu nevydáva. Dramatické prechody cez štvortisícové priesmyky Zoji a Fatu si už vyžiadali mnoho obetí. Lepšie je nepozerať sa do priepasti, aspoň nie v tých miestach, kde vidno zvyšky kamiónov, či dokonca autobusov. Kto tu pri obchádzaní vozidla v protismere stratí nervy, má smolu.
Pred výstupom na priesmyk Zoji sa šoféri, bez rozdielu či sú to sikhovia, moslimovia, hindovia či kresťania modlia v dedinke Sonamarg a žiadajú svojich bohov o ochranu. Keď sa dostanete na kašmírsku náhornú plošinu, ktorá leží v priemernej výške tri a pol tisíc metrov, začnú problémy s dýchaním, pretože prísun kyslíka je znížený asi o tretinu. Srdce pracuje rýchlejšie a kým priemerný tep v pokoji v našej nadmorskej výške je okolo 60 úderov, tu je osemdesiat až sto. Niektorí z nedostatku kyslíka kolabovali. Kašmír však stál za to. Nádherné budhistické kláštory v Lamayuru, Alči, Mulbeku, Spituku a Hemise, letná rezidencia Dalajlámu v Čoglamsare, či niekdajší kráľovský palác v Lehu sú úchvatné.
Ďalší z príbehov Jozefa Banáša nájdete aj v najnovšom čísle FEMINITY MAGAZÍNu!
Už na budúci týždeň slávnostne pokrstí nový román Jozefa Banáša Sezóna potkanov Milan Kňažko.
