Salzburské slávnosti: Festival plný prominentných hostí

Salzburské slávnosti možno v celosvetovom meradle považovať za najprestížnejšie kultúrne podujatie s najdlhšou históriou, sa môžu popýšiť aj účasťou nielen európskej spoločenskej smotánky z radov významných politických špičiek, šľachticov, podnikateľov a osobností showbiznisu. 

Čo vás viedlo k rozhodnutiu zúčastniť sa na Salzburských slávnostiach?

Nepatrím k ľuďom ktorý vyhľadávajú akcie, ktoré sú v centre pozornosti médií a verejnosti, ba niekto by ich mohol označiť za snobské, ale toto podujatie ma oslovilo hlavne tým, že má viac ako storočnú tradíciu, nesie posolstvo, ktoré je mnohým blízke a je zamerané na skutočnú a nie „pseudo“ kultúru. Rozhodujúcim faktorom bolo i to, že som bola už viac krát pozvaná, tak som sa rozhodla napokon pozvanie prijať.

Aké sú vaše dojmy po návšteve tohto podujatia 

Pre nedostatok času som bola v Salzburgu len pár dní, takže moje dojmy môžem označiť len ako „prvé“. No môžem povedať, že z celkovej atmosféry tohto miesta je na prvý pohľad zrejmé, aký neskrývaný rešpekt, úctu a vážnosť tieto slávnosti vzbudzujú nielen v radoch kultúrne orientovanej verejnosti. Kvalitné predstavenia ktoré sú výsledkom medzikultúrnej spolupráce, účasť hviezdnych sólistov, viedenských a berlínskych filharmonikov sú každopádne zárukou kultúrnych zážitkov avšak na druhej strane, tak ako každá prestížna spoločenská udalosť, sú i veľkou príležitosťou k neformálnemu nadväzovaniu nových spoločenských a obchodných kontaktov.

Myslíte, že i to je motiváciou mnohých návštevníkov?

Pravdepodobne áno. Keďže k tomuto podujatiu neodmysliteľne patrí nielen účasť osobností, ktoré hýbu politickým a finančným svetom, ale i početné recepcie a iné neformálne stretnutia, je málo pravdepodobné, že by sa návštevníci s obchodným duchom nechali natoľko očariť umením, aby zabudli na biznis.

Počas trvania hudobných slávností bolo odohraných asi 130 predstavení, ktoré vás zaujalo?

Keďže sa festival sústreďuje predovšetkým na Mozartove a nemecké diela, bola som potešená, že na slávnostiach má tradične zastúpenie aj česká tvorba, predovšetkým z pera Leoša Janáčka. V Salzburgu ma oslovila jeho opera „Vec Makropulos“, ktorá vznikla prepracovaní filozofickej komédie Karla Čapka. Zaujala ma nielen preto, že dej sa odohrával v súdnej sieni, ale predovšetkým pre jej nosnú tému – túžbu po nesmrteľnosti a zároveň i strach z nej. I keď opera končí tragicky, smrťou hlavnej predstaviteľky, pozitívne je poznanie, že len smrteľný život dokáže oceniť city, lásku a dať zmysel i napohľad banálnym udalostiam.

Mali ste príležitosť prezrieť si i Salzburg, rodisko W.A. Mozarta?

Iste, v detstve som sa osem rokov venovala hudbe, takže som pri prechádzkach mestom neobišla ani rodný dom Mozarta, navyše ak bol len pár krokov od môjho hotela. Úprimne povedané, bola som však trochu sklamaná. Okrem uchovania samotnej historickej budovy, múzeum veľa pamiatok na Mozartove detstvo návštevníkom neposkytlo.

Historické mestské jadro je očarujúce, vôbec ma neprekvapuje, že je v zozname svetového dedičstva UNESCO. Jeho výnimočnosť umocňuje i to, že zo západnej strany je ohraničené horou Mönchsberg, takže sa cítite ako v meste vysekanom do skaly. Za povšimnutie stojí i zámok Mirabell s krásnymi záhradami, fontánami a sochami. Impozantná je aj minulosť tohto zámku. Pôvodne ho dal postaviť miestny arcibiskup pre svoju milenku, ktorá mu napokon porodila 15 detí.