Dekadencia v Bratislave

Odvážny taliansky  umelec vyzliekol anglickú kráľovnú a pápeža Benedikta XVI., aby ukázal ich zomierajúce krivky celému svetu. Ľudské oči nespočinuli na reklame sekundu ani desať. Zastali tam ako hodiny. Do mozgu vysielali šokové signály extrémnych obrazov, ktoré práve obhliadali.Chcel autor uraziť cirkev? Poštvať proti sebe polovicu sveta? Chcel  vyvolať rozhorčenie? Alebo iba nechal vlastnému umeniu priestor utrhnúť sa?

Ja som odpovedala áno na poslednú otázku. Pri najbližšej príležitosti som sa s očakávaním, ktoré sa mi roztancovalo v krvi vybrala do novootvorenej River Gallery. Táto presklená  moderná galéria, ktorá odkrývala  celé svoje vnútro nechala okoloidúcich míňať ju s opovrhnutím, bez povšimnutia alebo, naopak, s totálnym nadchnutím. Niektoré kúsky z vnútra galérie pozerali na človeka ako z vitríny, iné boli provokatívne otočené chrbtom. Aj človek bežne nudiaci sa na umeleckých výstavách, by sa pri tejto expozícii odvážil skúmať umenie do detailov.

Od pohľadu živých lesklých očí radšej odvratíte zrak. Aj tak máte pocit , že vás každým krokom sledujú. Vidíte ako  ľudské pery terakotových sôch artikulujú SUPERREALIZMUS. A aj hlavu na podnose počujete dýchať.

Torzo, hlava, busta, hlava, torzo. Dekadentný výraz tvárí. Smútkom zvesené kútiky, či zúfalé úškľabky. Sklamaním zaliate oči , ktoré by chceli návštevníkom galérie ukradnúť mladosť a krásu. Ovisnuté tváre, ktoré odhalili každú vrásku, pehu aj znamienko.

Na torze nahej anglickej kráľovnej je nepriehľadnuteľná jej stará, priesvitná pokožka, pod ktorou sa vetvia modré žilky. S rukami, ktoré jej stláčajú už iba ovisnuté prsia, máte chuť vymeniť sa, aj keď sú vám nechutné. Chcete zistiť, či pod dvoma visiacimi vakmi prebytočnej kože nebije srdce.

U sôch Paola Schmidlina na chvíľu zastal čas. Ale len aby ukázal, že pre nás nikdy nezastane.