Vedieť správne stolovať je dôležité

Sedenie má svoje prísne pravidlá

Povráva sa, že v dávnych časoch dávali šľachtici svojim deťom pod pazuchy knihy, aby ich naučili držať lakte čo najtesnejšie pri tele. Aj vtedy totiž platilo to, čo dnes:  pri stole sa nerozťahujeme a neobmedzujeme svojich spolusediacich. Prekrížené nohy pod stoličkou, či hrbenie sa nad tanierom odložíme radšej na neformálne príležitosti. 

 

Pri jedle máme ruky s príborom zdvihnuté nad dosku stola, opierať sa oň lakťami je v luxusnej reštaurácii neprípustné. V lone by sme mali mať tak maximálne obrúsok a pri rozprávaní gestikulujeme primerane. Samozrejme, nie s príborom v ruke.

 

To, čo nám spadne, nezdvíhame

Veď čo by sme robili napríklad s vidličkou zdvihnutou zo zeme? Preto nenápadne požiadame obsluhu, aby nám doniesla nový príbor. Podobné nehody sa stávajú často a upratovanie nie je vecou hosťa. 

 

Žena, skrytý veliteľ

Vedeli ste, že v spoločnosti by ako prvé malo začať jesť práve nežnejšie pohlavie? Že len ženy majú právo odmietnuť kvetinárov, ktorí núkajú hosťom kvety? A na rozdiel od pánov si smú odložiť svoje sako bez zvolenia ostatných? Aj pre ne však platia isté pravidlá. Dámy, pri stole sa neskrášľujte! Ak sa potrebujete upraviť, ospravedlňte sa a odíďte na toaletu. Bontón neprikazuje v tomto prípade vstať všetkým mužom, no len tomu, ktorý vás má po svojej pravici.

 

Radšej bez špáradla

Použitie špáradla v spoločnosti je veľmi chúľostivou záležitosťou. Nech by sme si zakryli ústa akokoľvek decentne, každý by vedel, že sa pri stole špárame v zuboch. Radšej to vydržíme a potrebnú ústnu hygienu vykonáme niekde v ústraní. Pri stolovaní s priateľmi alebo v domácom prostredí neplatia až také prísne pravidlá. No použitie ruky na zamaskovanie tohto úkonu sa prinajmenšom odporúča.

 

Ako je to s príbormi?

Pravidlo ich použitia je v skutočnosti veľmi jednoduché. Príbory odoberáme počas jednotlivých chodov postupne od vonkajšej strany smerom k tanieru. Kompóty sa jedia lyžičkou, preto sú nám servírované sprava. Šaláty, ktoré jeme vidličkou, máme zas po ľavej strane. Múčnikový príbor leží nad tanierom a je pripravený tak, aby sme si ho mohli na posledný chod prisunúť k tanieru: lyžička bude vpravo a vidlička vľavo. 

 

Náš „operačný priestor“ je vymedzený tiež tanierikom s pečivom po ľavej ruke. Môžeme ho začať jesť kedykoľvek, akonáhle je na stole. Najskôr však gestom vyzveme ženu, aby sa ponúkla. 

 

V luxusných reštauráciách si môžeme všimnúť, že pokrm prinesie čašník prikrytý lešteným nerezovým poklopom. Všetky jedlá sa položia pred hostí na stôl a naraz sa odklopia. K prekladaniu pokrmov nemôžeme použiť svoj príbor, ale iba prekladací príbor, ktorý leží na mise. Použijeme ho tak, že pokrm podoberieme lyžicou a plochou stranou vidličky ho pridžíme.

 

Čo nás ešte môže prekvapiť?

V niektorých reštauráciách majú dvoje jedálne lístky, jeden s cenami pre hostiteľa a ďalší bez cien pre ženy a hostí, aby sa necítili obmedzení cenami jedál. 

 

V dobrých stravovacích zariadeniach sa použité riady po jednotlivých porciách odnášajú naraz. Obsluha by mala počkať, kým doje posledný hosť pri stole. Ak vidíme, že naši spoločníci už dojedli a my sme len v polovici, nedoháňame stratený čas náhlym hltaním. Etiketa odporúča odložiť príbor a umožniť tým servírovanie ďalšieho chodu.

 

Ako vidno, spôsob stolovania sa líši v závislosti od prostredia, v ktorom sa nachádzame. No vo všeobecnosti platí, že ak sa vieme správať v reštauráciách na vyššej úrovni, ľahšie sa potom  prispôsobíme tej nižšej.