Jozef Banáš: Odvaha

Tréner Weiss po zápase s Paraguajom povedal, že sme nemali odvahu. V krčme chlapi povedali, že sme sa od strachu „posrali“ a riadne to našim futbalistom naložili. Chlapi, ktorí nikdy v živote nevybehli na trávnik a nemuseli sa verejne konfrontovať so svojou vlastnou zbabelosťou. Alebo odvahou. Odvaha a zbabelosť, spojené nádoby nášho každodenného života. Slabosi tvrdia, že to, či sa viac prejaví jedna, alebo druhá, záleží od súpera. Silní však vedia, že to záleží výlučne od nich. Pre silného je jediný súper – on sám. Desaťtisíce ľudí na tribúnach proti dvadsiatim dvom odvážlivcom na scéne. Taký je aj reálny pomer tých, ktorí sa v živote o čosi snažia a tých, ktorí vždy vedia ako by to bolo treba robiť, keby boli našli odvahu k tomu, aby to urobili.

Byť odvážnym znamená vyhrať nad svojim vlastným strachom. Po celý svoj profesionálny život som bol na medzinárodnej scéne konfrontovaný s lepšími, skúsenejšími, silnejšími. A vždy som zvíťazil, aj keď som s nimi  občas prehral. Vedel som, že moja slovenská zanovitosť v súťaži s britským lordom o podpredsedu parlamentného zhromaždenia vrcholnej svetovej organizácie vyvoláva na tvárach skúsených harcovníkov zhovievavé úsmevy. Ja som sa však zaťal a povedal som si, že ak neuspejem, tak len po výkone, v ktorom prekonám sám seba. A uspel som. Urazený a porazený lord to vzdal skôr, ako vstúpil so mnou do finále. Viedla ma myšlienka, ktorú mi povedal niekdajší nemecký kancelár Willy Brandt – Nie je dôležité, aby ste boli lepší ako tí druhí, jediné čo je v živote dôležité je, aby ste boli každý deň lepší ako ste boli včera. To však znamená neustály, každodenný boj so sebou samým. Mal som v tomto boji veľký príklad. Brandta. Bolo mojim šťastím, že som ho stretol. Kde však majú svojich Brandtov naši futbalisti – naši občania? V každej krajine je občanom vzorom elita. Ako si počína naša elita v konfrontácii s cudzinou? Aké úspechy na medzinárodnom poli dosahujú tí, ktorí sa bijú do slovenskej hrude, nech už sa srdce v nej nachádza na strane pravej či ľavej, vládnucej či opozičnej, či je v hrudi novinára, politika, spisovateľa, alebo speváka? Politici, z ktorých ten najvyšší zalezie na každom medzinárodnom fóre do prvej diery a jediné fóra na ktorých si trúfne sa ukázať sú tribúny domácich futbalových a hokejových štadiónov? Ministri, poslanci, z ktorých až na svetlé výnimky väčšina trávi zahraničné cesty nie komunikovaním s partnermi a vytváraním pozitívneho obrazu svojej krajiny, ale radšej sa zašíva, pretože sa nevie dohovoriť? Statoční novinárski bojovníci z týždňa literárneho proti týždňu štefanovskému sú so svojou hlučnosťou zaujímaví akurát tak po Hainburg. V prvej rakúskej krčme si bojazlivo padnú do náručia.

Po skvelom víťazstve nad talianskym majstrom sveta však konečne máme vzory. Občanom i politikom sa stali vzormi futbalisti. Prekonali vlastný strach a zvíťazili. Nad majstrom sveta, ale predovšetkým sami nad sebou. A už len dovetok. Pozrel som si po zápase rakúsku televíziu, kde v štúdiu rozoberal náš zápas s Talianmi niekdajší vynikajúci rakúsky reprezentant Herbert Prohazka. Kvalifikovane, žičlivo a istou dávkou závisti komentoval úspech slovenskej reprezentácie. Moderátori i skvelý rakúsky futbalista sympaticky hovorili o Slovensku a slovenskom futbale. Vynikajúci dojem zanechal aj Robert Vittek, ktorý okrem dvoch gólov v talianskej sieti výbornou nemčinou sprostredkoval rakúskym a nemeckým divákom svoje prvé dojmy zo zápasu. Šok však prišiel, keď rakúsky tlmočník začal prekladať rozhovor, ktorý poskytol Ján Mucha slovenskej televízii. Prekladal doslova nezmysly a vrchol bol, keď Muchov pozdrav domov na Slovensko preložil ako „pozdravujem všetkých Čechov doma“. Proste rakúsky „trotl“ sa zasa raz predviedol. Na nemeckej stanici ZDF sa venovali prakticky len porazeným majstrom sveta. Množstvo záberov plačúcich talianskych reprezentantov a fanúšikov vysoko prevyšovalo kratučké zábery na tešiacich sa Slovákov. Vďaka rakúskemu prekladateľovi a nemeckej ZDF som pochopil, že nás ešte čaká dlhá cesta pri zviditeľňovaní Slovenska. Futbalisti to svojou odvahou dokázali, nech už dopadneme na majstrovstvách sveta akokoľvek. Verme, že nastal čas a odvahu naberú aj tí, ktorých si za reprezentantov vyvolil nie tréner Vlado Weiss, ale občania.

Pripojte sa k nám na Twitteri www.twitter.com/FEMINITYsk, na Facebooku www.facebook.com/pages/FEMINITY/132073550480, alebo si stiahnite bezplatnú aplikáciu Feminity.sk určenú pre majiteľov mobilných telefónov značky Nokia na adrese http://store.ovi.com/content/45055 a staňte sa aj takto súčasťou FEMINITY lifestyle portálu s online novinkami a jedinečným obsahom.